O Podolínci

Židovské pamiatky

  V minulosti bola meste aj náboženská menšina a to židia. Židia mali v meste vlastnú synagógu, ktorá stála za mestskými hradbami pri bývalej dolnej bráne blízko kláštora piaristov. V roku 1859 požiadali židia o výstavbu modlitebne. Jednoduchá stavba mala za múrmi sedlovú strechu. Na vrchole priečelia bol symbol dekalógu. Schátrané pozostatky židovskej synagógy boli v roku 1988 zbúrané.
Na južnej strane mesta za hradbami a približne 150 metrov od rieky Poprad za mostom v smere na Lomničku nájdeme schátraný, krovinami a stromami zarastený židovský cintorín. Areál cintorína má rozmery približne 70 metrov dĺžky a 50 metrov šírky. Pozostatky hrobov a náhrobné kamene, či už vyvrátené alebo stojace, zaberajú plochu približne 50 metrov dlhú a 30 metrov širokú. Nachádza sa tu okolo 100 hrobov v 9 až 10 radoch. Pochovávať sa začalo zo severozápadného cípu cintorína v smere na juh a následne zrejme pribudol ďalší rad hrobov v smere na východ, atď. Nápisy na prvých hroboch sú iba v hebrejčine, neskôr sa na tabuliach objavuje aj krátky nápis v nemčine. Jeden z prvých čitateľných nápisov v nemčine je zo začiatku 19. storočia: Hermin Graszwirth gest. am Aprill 1805. Keďže nápisy v prvých radoch sú iba v hebrejčine, najneskôr v druhej polovici 18. storočia musel židovský cintorín existovať. V danom období žilo v Podolínci niekoľko židovských rodín.

Náhrobné kamene na židovskom cintoríne sú najmä travertínové. Častý je aj mramor (čierny a biely), nájdeme tu aj pieskovec a pri najmladších hroboch aj betónové tabule a krypty. Pochovaní sú tu napríklad Adolf Morgenbess geb. 1833 gest. 1921, Eduard Schnittlinger 1863-1931, Blanka Tandlich gest. in 14. Lebensjahre, či Jozef Aschhein 1858-1930. Z vojnových a povojnových rokov už náhrobné kamene nie sú.

 

Spracoval - Lukáš Bernatek
Spolupracoval - Tomáš Čulák

 

Historické pamiatky - Podolínec MA_PlayVideo
Historické pamiatky - Podolínec