O Podolínci

Spojenie gotiky s renesanciou


Prechádzať sa uličkami kráľovského Podolínca je ako listovať v archívnej knihe, v ktorej je každá strana vzácnym dokumentom. Dokumentom doby, ale predovšetkým života ľudí. Veď ľudia tvoria dejiny, svojim dielom skladajú neopakovateľnú mozaiku, ktorú ich potomkovia obdivujú a ďalej zveľaďujú.

Tak sa skladala a neustále skladá aj mozaika Podolínca - starodávneho kráľovského mestečka ležiaceho v údolí rieky Poprad na rozhraní Spišskej Magury, Podtatranskej kotliny a Levočských vrchov.

História mesta bola ovplyvnená jeho umiestnením, pretože na území kde sa rozprestiera, sa odpradávna stretávala poľská a uhorská zvrchovanosť. Osudy mesta sú preto späté s osudmi obidvoch krajín. Pôvodnú slovanskú osadu Podolínec v rokoch 1285 a 1287 zničili Tatári a znovuzaložili ju kolonisti v druhej polovici 13. storočia. V roku 1412 kráľ Žigmund Luxemburský povýšil Podolínec na slobodné kráľovské mesto, čím sa dostal na úroveň Levoče a Kežmarku teda mohol organizovať týždenné trhy a výročné jarmoky. V roku 1537 mesto získalo právo výročného trhu a to vo štvrtok.V roku 1664 malo mesto 4 a v roku 1704 až 6 trhov.

 

V tom období rozkvitali v meste remeslá a v centre mesta pulzoval obchod i spoločenský život. Neďaleko kostola bolo veľké trhovisko, ktoré bolo od prapočiatku centrom spoločenského života. Najviac bola v meste preslávená výroba nožov a mečov s drahocennými ozdobnými rukoväťami, ale v meste bolo veľa ďalších remeselníkov. Cez mesto viedla dôležitá obchodná cesta v dokumentoch označovaná ako Magna via, ale i ďalšia cesta označovaná ako Jantárova .V roku 1412 sa Podolínec dostal s ďalšími 15 spišskými mestami na 360 rokov do zálohy poľskému kráľovi Vladislavovi II..
Z obáv pred husitmi umiestnil v roku 1422 kráľ Žigmund na Spiši vojenské útvary, z ktorých jeden bol aj v Podolínci. Preto sa na rozdiel od iných miest, ktoré stagnovali v dôsledku bojov, Podolíncu darilo.

Dodnes si historické jadro mesta zachovalo pôvodnú štruktúru, ktorá súvisí s jeho goticko-renesančným vývojom. Najstaršou budovou v meste je Kaplnka sv. Anny z prvej polovice 13. storočia, ktorá sa nachádza severovýchodne od dnešného mesta na mestskom cintoríne. Dá sa
z toho usudzovať značná rozloha niekdajšieho osídlenia. Opevnenie budované od roku 1292 obkolesilo hustejšiu časť osídlenia a mesto sa rozkladalo na podobnej ploche ako dnes.

Zachované urbanisticko-architektonické pamiatky a uličky mesta s romantickým nádychom sú na Slovensku unikátom. Preto niet divu, že Podolínec bol v roku 1991 vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Žiaľ toto územie dodnes nevydalo svoje tajomstvá, kedže nebolo dôkladne archeologicky preskúmané.

Spracoval - Lukáš Bernatek
Spolupracoval - Tomáš Čulák