O Podolínci

Kláštor piaristov s kostolom

      Objekt kláštora a kostola je jednou z významných dominánt Podolínca. 8. Novembra 1642, Stanislav Ľubomírsky vydával zakladaciu listinu pre piaristický kláštor v Podolínci. 21. Novembra odslúžil P. Conti v kaplnke nemocnice omšu o sv. Stanislavovi ku cti, ktorého mal byť postavený kostol v Kláštore. 10. Decembra sa uskutočnila omša za účasti Stanislava Lubonírskeho. Omšu celebroval správca rehole P. Franchi. Následne krakovský kanonik Krištof Sapelius posvätil základný kameň na mieste budúceho kostola postavil drevený kríž a mal kázeň.
Na kameni bol nápis:
Stanislavus Lubomirski Comes in Wisnic Palatinus et generalis Capitaneus Kracoviensis Civitatum Scepusiensium Gubernator Ecclesiam Hanc et Collegium Clerirorum Regularium Pauperum Matris Dei Scholarum Piarum cum Fundatione Liberali ad Maiorem Dei Gloriam Promovendam, Fidem Catholicam Propagandam, Hereses in Istis Paribus Extripandas ¬¬- Sumptibus Propriis Erexit, Dotavit Perfecit, etc.
V preklade:
Stanislav Lubomírský, pán na Wisniczi, krakovský vojvoda a generálny starosta, správca spišských miest z vlastných prostriedkov vybudoval, zariadil a vylepšil tento kostol a kolégium piaristov spolu s bohatým základom pre zväčšenie Božej slávy, šírenie katolíckej viery a vykorenenie herézy v tomto okolí.

Rannobaroková stavba s uzavretou talianskou dispozíciou bola postavená v severovýchodnej časti mesta za hradbami v rokoch 1642 - 1648 podľa plánov a za dozoru talianskeho staviteľa Bartolomeja a dostavby viedenského staviteľa Pochsbergera, ktorý vykonal dostavbu komplexu v rokoch 1647 - 1651. Kláštor sa spomína aj v listine P.Contiho adresovanom do Ríma, v ktorom sa píše napríklad "stavba sa podarila krajšia a majestátnejšia..."
Vzácny inventarizačný plán z polovice 17. storočia zaznamenáva, že komplex sa skladal z 3 základných častí. A to z ( A - Ecclesia) kostol v strede. ( B - Scholæ) čiže škola smerom na Starú Ľubovňu. (C - Domus) konvent smerom k rieke Poprad. A ďalšie objekty a to ( D - Hortus) čiže záhrady ďalej ( E ), (F ) a prepojenie v mestských hradbách označené ako ( G - porta Civitatis). (H - Muria civitas) čiže hradby, ( I - Porta publica Civilitatis) to je hlavný vstup do mesta, ( P - Solarium) čiže slnečné hodiny. V blízkosti je zaznačené ( O - Porta fluvii) čiže bránka k rieke Poprad za západnou vežou je zakreslený dvor označený ( K - Aræ domestica) so studňou ( L - Puteus culina), ( M - Popradig fuvii) rieka Poprad, (N - Ripa fuvii) povodňová ochrana. Kostol má veže orientované na západ. Nákres dokonca vyznačuje aj presné umiestnenie hlavného oltára a 4 bočných oltárov.

Budova kláštora so štyrmi nárožnými vežami je poschodová a v jej strede je umiestnený dvojvežový kostol, ktorý delí vnútorný dvor na dve časti a to hospodársky dvor zo severu a rajskú záhradu z juhu. Z tohoto nádvoria je možné na stene kostola vidieť fresku erbu piaristov i veľmi vzácne slnečné hodiny . V severnej nárožnej veži ( tzv. Rákociho veži ) sa nachádzala kuchyňa, ktorá nadväzovala na refektár ( refektár - kláštorná jedáleň ). V juhovýchodnej veži, v blízkosti mníšskych ciel, ktorých bolo v kláštore celkovo 40, sa nachádzala knižnica, v západnej veži zasa sanitárne (hygienické) zázemie. Tieto veže bolo možné v prípade potreby využiť na streľbu z ľahších diel. V rokoch 1647 - 1651 bola vykonaná nadstavba kláštora. V rokoch 1755 - 1756 bolo vybudované západné krídlo ktoré bolo napojené na kostol. Z ďalších priestorov možno spomenúť archív, lekáreň, malú nemocnicu, sklady, pivovar, skleníky na pestovanie olív a ďalšie... Patrónom kostola je krakovský biskup, mučeník sv. Stanislav (+ 1079), ktorého obraz je nad vchodom do kostola. Kostol bol prvý krát vysvätený v roku 1651. Vysvätil ho krakovský biskup Peter Gembický. Druhý krát po požiari v roku 1671 biskupom Mikulášom Oborským, toto dosvedčujú dva rady rôznych konsekračných krížov na stenách kostola. Avšak druhá vysviacka sa mala konať skôr a to už v roku 1669, tá sa však neuskutočnila kvôli požiaru. Kláštorný komplex, tak ako aj celé mesto znova vyhorel v roku 1684. Kostol má nádherné, štíhle, 44 m vysoké veže ukončené renesančnými baňami s laternou ( laterna - vežovitý nadstavec s oknami nad baňou, latinsky svietidlo ). Veže boli dokončené v roku 1697, vtedy bol tiež vybudovaný ručne kovaný a pozlátený balkón na priečelí kostola. Nad balkónom sa nachádza erb piaristov. Bane však boli pokryté plechom a pozlátené až roku 1754. Pri čelnom pohľade sa v ľavej veži nachádza zvonica. Na 5 poschodí sa nachádza zvonová komora z pôvodnou zvonovou stolicou. Zvonová komora ( miestnosť pre zavesenie zvonov na zvonovú stolicu ( trámová konštrukcia na ktorej je osadený zvon )). Pôvodne sa tu nachádzalo päť zvonov, tie však praskli a boli nahradené novými v roku 1782. Z týchto zvonov sa nám tu do dnešných dní žiaľ nezachoval ani jeden zvon, všetky vzala I. sv. vojna. Zachoval sa nám tu zvon s roku 1897 priemerom 39 cm. Zvon má tanierovú korunu, pod príklopom je po celom obvode dekór kvetov, klasov a hrozna. Na drieku zvona je panna Mária kráľovná s Ježiškom, výzdobu dopĺňajú serafínske hlavičky, ornamenty a festóny, v hornej nápisovej páske je text s datovaním. Nad úderovým vencom sú plastické linky a ornamentálny pás. Zvon je zavesený v dolnej časti zvonovej stolice. Nachádza sa tu aj ďalší zvon z roku 1706 a s priemerom venca 50cm. V hornej časti je nápisová páska s plastickými linkami, z linky visia a vyrastajú ornamenty. Nad úderovým vencom sú plastické linky. Tento zvon sa pôvodne nachádzal vo vedľajšej veži a slúžil pre odbíjanie času. Tieto zvony sa desaťročia nepoužívali. Od roku 2016 sa príležitostne používajú a fungujú na tradičný ručný pohon. Pri čelnom pohľade pravá veža slúži ako hodinová veža. V tejto veži sa na 5 poschodí nachádza veľký, vzácny ručne kovaný hodinový stroj od neznámeho majstra pravdepodobne z roku 1697. Tento stroj pravdepodobne viac ako 100 rokov nefungoval a bol veľmi poškodený. V roku 2016 sa započala jeho generálna rekonštrukcia Lukášom Bernatekom. Stroj je momentálne vo veľmi dobrom stave. Podľa historických nákresov v minulosti pravdepodobne poháňal aj hodiny vo vedľajšej veži, kde sa dnes v miestach ciferníkov nachádzajú iba ukazovatele pre slnečné hodiny. Hodinám sa zachovali aj pôvodné ručičky so symbolom mesiaca a ukazovateľa s pôvodným, v časoch výstavby používaným pomerom ručičiek, kedy veľká ručička hodín ukazuje celé hodiny a malá ručička ukazuje minúty. Hodinové ukazovatele sú iba na východnej a západnej strane šiesteho poschodia. V laterne tejto veže sa nachádzali 2 zvony, na ktoré hodiny odbíjali čas. Jeden sa nezachoval a druhý bol presunutý do vedľajšej veže a bol osadený do zvonovej stolice. Pod kostolom sa nachádzajú krypty zložené z dvoch miestností a zasypaného vchodu. Vstup do krýpt je z hospodárskeho dvora. V súčasnosti tu nie sú pochované žiadne osoby, pretože keď piaristi odchádzali z Podolínca, tak si z budovy kláštora so sebou okrem obrazov, knižnice a zariadení vzali aj svojich mŕtvych. Fasáda kostola je neobyčajne krásna, pôsobí úchvatným dojmom a dopĺňa na majestátnosti celého veľkého komplexu. Esteticky prevyšuje košické a prešovské dvojvežové kostoly. Horizontálne delenie zvýrazňuje silná rímsa, nad ktorou je železná pavlač. Vnútro kostola s rozmermi 26 na 10 metrov predstavuje krásny barokový priestor, kde členitá biela rímsa pôsobí ako závoj Baránkovej snúbenky. Priestor je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. Celý priestor má jedinečnú akustiku, ktorej sa nemožno čudovať lebo v kláštore bolo stredisko hudby a divadla, tiež tu pôsobili aj hudobný skladatelia. V zadnej časti je medzi veže vsadená spevácka empora nesená na dvoch kamenných stĺpoch a troch poliach krížovej klenby. Aj v kaplnke sv. Filipa Neiri sa nachádza spevácka empora z kovaným zábradlím. Na polkruhovo zakončenom vstupe do tejto kaplnky sa nachádzajú vzácne fresky. Fresky sa nachádzajú aj na vonkajších stenách kostola, na hornej chodbe obývanej mníchmi taktiež v súčasnom refektári, kde sa nachádzajú najvzácnejšie maľby objektu a vo vstupnej predsieni konventu. Neobyčajne krásnemu priestoru kostola dominuje hlavný oltár, ktorému dominuje najväčší oltárny obraz v strednej Európe s výškou viac ako 10 metrov a šírkou cez 6 metrov.

Hlavný oltár sv. Stanislava - je barokový. Tvorí ho desať metrov vysoký obraz, ktorý znázorňuje udalosť, kde sv. Stanislav vzkriesil šľachtica Petra aby ten mohol dokázať že je Stanislav nevinný. Nad týmto výjavom sú v polkruhovom ukončení namaľované nebesia. Obraz pochádza od neznámeho maliara. Tento maliar aktualizoval tému tak, že dvaja magnáti na pravej strane prizerajúci sa zázraku predstavujú dvoch zakladateľov kláštora Stanislava Ľubomírskeho ( vpredu) a Juraja Sebastiána Ľubomírskeho (vzadu), tento obraz je v ľavom dolnom rohu datovaný textom: Anno Domini 1688, v tomto prípade však môže ísť o obnovu po požiari v roku 1684. Rám obrazu je bohato zdobený dekorom ušnicového boltca a listovca, postavami anjelov v životnej veľkosti a hlavičkami anjelikov. Na polkruhovom vrchole sa nachádzajú postavy anjelov v nadživotnej veľkosti, majú polychrómované bedrové rúška a v rukách držia veľmi veľké do priestoru voľne visiace stužky s kvetmi. Nad nimi sa nachádzajú ďalšie veľké plastiky plesajúcich anjelov, v prostriedku je veľký kvet a rokaj. Na vrchole je medzi do strán uložených palmových ratolestí uložená koruna, nachádza sa tu veľké množstvo vyrezávaného ovocia. V strednej časti rámu sa nachádzajú veľké ušnice a rokaj. Polychrómia rámu je čiernozlatá. Tento obraz dopĺňajú ďalšie obrazy, ktoré tak dopĺňajú oltár.
Obrazy doplňujúce hlavný oltár - hlavý oltárny obraz dopĺňa závesný obraz sv. Jána Nepomuckého zľava a sv. Ignáca sprava. Obrazy boli dodatočne vsadené do rámov. Tieto obrazy boli súčasťou bočných oltárov, tie však boli z oltárov vyňaté pri odstránení oltárov po II. Vatikánskom koncile a následne povesené vedľa hlavného oltárneho obrazu. Niekoľko častí týchto oltárov sa zachovalo a sú uložené v depozitári.

Bočný oltár Panny Márie - barokový z druhej tretiny 18. storočia. Je to polychrómovaná a mramorovaná baroková drevorezba. Oltár je vsadený do výklenku na pravej strane svätyne. Mensu tvorí pieskovcová platňa na ktorú je osadené retabulum. Oltárne retabulum (retabulum - oltárny nadstavec) tvorí stĺpová architektúra tvorená dvoma stĺpmi s iónskymi hlavicami. V prostriedku je olejomaľba v rozmeroch 190 x 110 cm. Panna Mária s Ježiškom na mesiaci, ktorú korunujú dvaja anjelici. Po stranách obrazu sú visiace kytice kvetov a dve plastiky svätíc bez atribútov, iba s korunkami na hlave a žezlom v ruke. Nad plastikami sú mušle - symbol pútnikov. Na vrchole je veľmi veľká svätožiara, v strede tejto svätožiary je nápis: MPOY a symbol panny Márie, matky ustavičnej pomoci. Po stranách svätožiary na volutách sedia postavy anjelov. Po stranách oltára sú dve vyrezávané krídla s kvetinovým a mušľovým dekorom. Oltár je doplnený listovcom a rozetami.

Bočný oltár sv. Kríža - barokový z druhej tretiny 18. storočia. Je to polychrómovaná a mramorovaná baroková drevorezba. Oltár je vsadený do výklenku na ľavej strane svätyne. Mensu tvorí pieskovcová platňa, na ktorú je osadené retabulum. Oltárne retabulum (retabulum - oltárny nadstavec) tvorí stĺpová architektúra. Je tvorená dvoma stĺpmi s iónskymi hlavicami. Uprostred je obraz sv. Kríža. Je to olejomaľba na plátne v neskorobarokovom ráme s dekorom rokaja v rozmeroch 190 x 110 cm. Po stranách obrazu sú visiace kytice kvetov a sú tu dve plastiky sv. Petra zľava a sv. Pavla sprava. Postava na kríži je osvetlená romantickým osvetlením. V spodnej časti pozadia sa nachádza mesto. Nad plastikami sú mušle - symbol pútnikov. Na vrchole je veľmi veľká svätožiara, v strede tejto svätožiary je najsvätejšie srdce Ježišovo a nápis: IHS. Po stranách svätožiary na volutách sedia postavy anjelov. Anjel na ľavo drží kopiju a anjel na pravo drží yzop so špongiou. Po stranách oltára sú dve vyrezávané krídla s kvetinovým a mušľovým dekorom. Oltár je doplnený listovcom a rozetami.

 

Bočný oltár sv. Filipa Neri - barokový z roku 1763. Je to polychrómovaná a mramorovaná baroková drevorezba umiestnená v samostatnej kaplnke na pravej strane svätyne postavenej v roku 1671. Na drevenej mense zdobenej rokajom a kartušov s nápisom: D.O.M. CULTUI SANCTI PHILLIPPI NERII 1763 ( vo voľnom preklade: pán uctievanie sv. Phillippi Nerii). Na mense sa nachádza retabulum, tvorí ho stĺpová architektúra tvorená dvoma stĺpmi s korintskými hlavicami. Uprostred sa nachádza obraz. Na obraze je sv. Filip Neiri v ornáte adorujúci pannu Máriu. Obraz má mramorovaný rám. Na vrchole sa nachádza skrížená olivová a palmová ratolesť nad nimi je erb a nad erbom a monogramom "MM" je koruna. Po stranách sú na volutách sediace postavy anjelov. Po stranách oltára sú dve vyrezávané krídla s kvetinovým a mušľovým dekorom. Architektúra je doplnená dekorom rokaja a kvetov.

Bočný oltár sv. Kataríny Alexandrijskej - barokový zo 60-tych rokov 18. storočia. Je to polychrómovaná a mramorovaná baroková drevorezba. Oltár je vsadený do výklenku na ľavej strane svätyne na drevenej mense zdobenej rokajom a kartušov. Oltárne retabulum (retabulum - oltárny nadstavec) tvorí stĺpová architektúra tvorená dvoma stĺpmi s iónskymi hlavicami. Uprostred je Obraz sv. Kataríny Alexandrijskej. Po stranách sú mušle - symbol pútnikov, rokaj a ružice. Na vrchole sa nachádzajú polychrómované oblaky zo zlatým písmenom " M ", z tohoto písmena vychádzajú palmové trstiny. Na vrchole je prázdna kartuša. Po stranách oblakov sú na volutách sediace postavy anjelov. Jeden anjel sedí v prostriedku pred oblakmi. Architektúra je doplnená dekorom rokaja a kvetov.

 

Kazateľnica - neskorobaroková, z roku okolo 1763. Rečnište je zdobené volutami a veľkou kartušov. Parapet rečnišťa ktoré je zdobený dekorom kartuší, rokajov a starozákonnými postavami svätcov. Na zvukovej strieške je z vrchnej strany plastika „Zmŕtvychvstalý Kristus". Zo spodnej strany je holubica - symbol Ducha svätého v svätožiare. Strieška je ďalej zdobená dekorom látky so strapcami, volutami a kartušami. Na opornej doske striešky je kartuša. Schodište je zdobené kartušami, rokajom a vázou. Na kazateľnicu sa vystupuje cez sakristiu a to cez dvere v paramentári.

Závesný obraz sv. Juraja - barokový z roku 1688. Je v osemhrannom ráme zdobenom ušnicovým dekorom v minulosti tento rám zdobili aj dve anjelské hlavičky. Kompozíciu tvorí postava svätca na koni v súboji s drakom. Rozmery sú 225 x 225 cm. Kedysi pred II. Vatikánskym koncilom bol osadený nižšie a dosadal do hlavného oltárneho obrazu medzi palmové ratolesti. Na vrchole rámu bol v minulosti polychrómovaný erb Ľubomírskych, ktorí sa do dnes zachoval bez polychrómie a je nad týmto obrazom, v minulosti sa na erbe nachádzala aj tiara( tiara - mimoliturgická pokrievka hlavy pápeža v súčasnosti sa nepoužíva). Tieto fakty dosvedčujú historické fotografie.

Závesný obraz sv. Jána Nepomuckého - neskorobaroková olejomaľba na plátne z druhej tretiny 18. storočia v rozmeroch 220 x 145 cm. V hornej časti je bohato vyrezávaný nadstavec. V minulosti bol tento obraz súčasťou pravého bočného do dnes nezachovaného oltára. V súčasnosti zľavej strany dopĺňa hlavný oltárny obraz.

Závesný obraz sv. Ignáca - neskorobaroková olejomaľba na plátne z druhej tretiny 18. storočia v rozmeroch 220 x 145 cm. V hornej časti je bohato vyrezávaný nadstavec. V minulosti bol tento obraz súčasťou ľavého bočného do dnes nezachovaného oltára. V súčasnosti spravej strany dopĺňa hlavný oltárny obraz.

Plastika „Kristus na kríži" - baroková polychrómovaná drevorezba z 18. Storočia. Postava na kríži je dramatický prehnutá. Rozmery plastiky sú 130 x 90 cm.
Závesný obraz Anjelský chlieb - baroková olejomaľba na plátne z 18. storočia. Obraz má bohato polychrómovaný rám. Je umiestnený pod emporou nad vstupom do zvonice. V prostriedku je eucharistia nad kalichom. Okolo sú postavy anjelov so symbolmi ukrižovania anjeli vľavo dole držia kríž vpravo dole stĺp, vľavo hore rebrík a vpravo hore kopiju, yzop so špongiou a klince. V hornej časti je nápisová páska s nápisom: ECCE PANIS ANGELORUM ( vo voľnom preklade: hľa chlieb anjelov ) a v dolnej časti je nápisová páska s nápisom: IN FIGURIS PRESIGNATUR ( na obraze symboly ) vyhotovil neznámy maliar.
Paramentár - zariadenie sakristie - je barokové z rokov 1709 - 1712. Pozostáva zo skrine na paramentá s dvoma dverami a z paramentára na celú stenu s dvoma skriňami a spovedelnicou. Celá drevorezba je polychrómovaná a mramorovaná. Tiež je tu pracovná doska, pod ktorou sú veľké zásuvky, vo vrchnej časti sa uprostred nachádza otočná skrinka s nápisom: IHS, pozadie skrinky tvoria hviezdy. Skrinka slúžila ako Tabernakulum ( bohostánok). Po stranách sa tu nachádza veľké množstvo malých zásuviek s latinským označením napr. Hostie, Pala,Cinguli,Vela... Na pracovnej doske bol v minulosti nitmi vybitý erb Piaristov. Do dnes sa tu zachovali kruhové otlačky po výrobe vlastných hostií. Celý paramentár je veľmi hodnotný pre svoju jedinečnosť a veľkosť.

Lustre - v minulosti sa v kostole nachádzali minimálne dva lustre. Tieto lustre boli pravdepodobne rovnaké ako je luster vo farskom kostole. Túto skutočnosť dosvedčujú historické fotografie.

Organ - prvý organ dal v kostole postaviť P. Sebastián Goralovicz v roku 1692. Tento organ bol nahradený novším organom. Na barokovej empore novodobý dvojmanuálový organ postavený firmou Ringer. Organ je postavený na mieste staršieho organu. Nástroj funguje na výpustkové vzdušnice, má 29 registrov a to: Bordun 16´, Principál 8´,Kryt 8´,Salicionál 8´,Oktáva 4´,Roh nočný 2´,Mixtura 4x 2´,II:I 16´,II:I 8´,II:I 4´,I:I 4´,Principál italský 8´,Flauta trubicová 8´,Gamba 8´, Vox coelestis 8´,Flauta priečna 4´,Flauta bloková 2´,Nasard 2 2/3´,Cimbal 3x 1 1/3´,Trompeta harmonická 8´,II:II 16´,II:II 4´,Principál 16´,Subbas 16´,Bordun 16´,Violoncello 8´,I:P 8´,II:P 8´,P:P 4´,Opus 3041. Na ľavej strane hracieho stola sa nachádza nápis: V TOMTO KLÁŠTORE ŠTUDOVAL A PÔSOBIL HUDOBNÝ SKLADATEĽ A ORGANISTA JOZEF PANTELEÓN ROŠKOVSKÝ, OFM (* 1734 STARÁ ĽUBOVŇA - + 1789 BUDAPEŠŤ)

Krížová cesta - tvorí ju 14. závesných obrazov pravdepodobne z 18. storočia v súčasnosti v jednoduchých rámoch s krížikom v hornej časti.

Na poschodí konventu sa okrem izieb pre mníchov nachádza aj súkromná kaplnka. Vo východnom krídle sa nachádza refektár s mimoriadne cennými freskami. Na poschodí južného krídla sa za oknami kostola nachádza pôvodná kaplnka v súčasnosti využívaná pre potreby školy ako telocvičňa.

 

Spracoval - Lukáš Bernatek
Spolupracoval - Tomáš Čulák

Historické pamiatky - Podolínec MA_PlayVideo
Historické pamiatky - Podolínec