O Podolínci

Mestské opevnenie

    Keď Tatári vyplienili mesto, sv. Kunigunda kráľovná vykonala obhliadku spustošeného mesta. Legenda vraví." Na miestach kde sa zeme dotkli nohy Kunigundi vyschla tráva... "a na tých miestach začali Podolínčania budovať hradby...

Opevnenie mesta sa spomína ako vôbec prvé na území dnešného Slovenska už v roku 1292 v listine krakovského a sandomierského kniežaťa Václava II., bolo mestu udelené jedno z najvýznamnejších práv a to právo opevniť sa hradbami. Pri budovaní hradieb mesta museli pomáhať aj ľudia z okolitých obcí. Pôvodné stredoveké gotické opevnenia Podolínca z 13. storočia, Levoče a Kežmarku mali vysoký hradobný múr s nižším parkánovým múrom, hranolové brány s priechodom v prízemí, podkovovité a hranolové do vnútra otvorené alebo zatvorené bašty. Tento novší vyšší typ hradieb Podolínčania vytvorili z pieskovca ktorého bol dostatok, keďže z neho boli vybudované takmer všetky budovy v meste..., už menej sa používal travertín, ktorého bolo však tiež dostatok...Tento novší hradbový systém pravdepodobne nahradil starší hradbový systém ktorý bol vytvorený z násypu priekopy a drevených kolov. Tento novší typ kamenných hradieb totiž nebol lacný a jeho výstavba nebola krátkodobá... Mestské hradby mali pravdepodobne 18 bášt a 3 strážne veže, bašty a veže boli od seba vzdialené 21 - 24 metrov. Mestské hradby z 13. storočia, pozostatok slávnych čias, sa zachovali takmer súvisle na juhu mesta. Pri rieke Poprad okolo bývalej Dolnej brány sa hradby zachovali v pôvodnej výške. Ešte i v súčasnosti na nich možno vidieť ochodze a strieľne. Na sever od brány sa zachovala vysoká polkruhovitá strážna veža, nie bašta ako sa zvykne v meste hovoriť. V južnej časti hradieb sa zachovali tri bašty. Z ostatných bášt niektoré boli zbúrané, iné zabudované do domov. Do mesta sa vchádzalo dvoma hlavnými bránami (Dolná a Horná), ktoré boli silne opevnené a dvoma vedľajšími malými bránami, ktoré spájali mesto s okolitými osadami. Mesto stratilo charakter pevnosti v roku 1711, odkedy sa hradbám nevenovala pozornosť. Brány boli zbúrané v polovici 19. storočia. V období tureckého nebezpečenstva v 16. storočí boli len upravované, ich pôdorys je starší a zrejme totožný s pôvodnými hradbami z konca 13. storočia. Mesto na vonkajšom obvode chránila vodná priekopa, napájaná z ramena rieky Poprad. Cez priekopu sa prechádzalo padajúcimi mostami. Pri hlavnej bráne stál rozsiahly hrad, oproti, pri druhej hlavnej bráne boli miestnosti pre strážne vojská. Hradby boli dokončené roku 1382. Vysoké boli 9,75 metra a po obvode sa tiahli v dĺžke 562 siah čo je asi 1068 metrov. Ešte možno dodať že mesto malo 5 samostatne opevnených objektov - mesto, hrad, kláštor, farský kostol a kostol sv. Anny.

Tento pomerne jednoduchý hradbový systém pozostáva z vysokého kamenného múru ukončeného cimburím. Jeho obranyschopnosť posilňovali pôvodne malé polvalcové bašty, smerom k mestu otvorené, so streleckými pozíciami na úrovni hradbovej ochodze. V exponovaných miestach boli nahradené novším typom polvalcových bášt a vybudovaním strážnych veží. V meste sa zachovalo viac bášt a jedna strážna veža. Prístup k mlynskému náhonu na južnej strane sprístupňovala malá bránka. Naše „civitas munita seu murata" môže byť na tento pozostatok dávnych čias právom hrdé.
Autori súpisu pamiatok na Slovensku z roku 1968, ako už na to upozornil spišský historik Ivan Chalupecký, hrad v Podolínci lokalizovali nesprávne. A to i napriek tomu, že koncom 19. storočia jeho polohu správne zaznamenal vo svojej práci o dejinách Podolínca Samuel Weber. Avšak nie celkom správnou interpretáciou údajov z premerania mestských hradieb, brán a opevnenia hradu v Podolínci Františkom Schücktanzom na konci 19. storočia sa predpokladalo, že hrad (ruina) zanikol. Na základe analýzy opisu hradu z roku 1765, zmienky o hrade z roku 1851, vyobrazenia Podolínca z polovice 19. storočia, pôdorysu hradu z roku 1871, zmienky o hrade z roku 1891 vieme, že v bývalej hlavnej hradnej budove v súčasnosti sídli mestský úrad. Prestavba (obnova) tohto objektu sa uskutočnila v roku 1903. Celé hradby boli v 80-tych rokoch 20. storočia renovované.

Dnes môžeme v meste pozorovať iba pozostatok mestkých hradieb. Ako pozostatok slávnych čias sa nám z nich zachovali hradné múri s cimburím a strielňami v hornej časti. Do vnútra otvorené polvalcové bašty s pôvodnými aj novšími delovými strieľňami. Opevnenie kláštora a pôdorys hradieb kostola sa dnes z pod zeme postupne odkrýva tak ako pôdorys hradieb a hradnej brány...

 

Spracoval - Lukáš Bernatek
Spolupracoval - Tomáš Čulák

 

 

Historické pamiatky - Podolínec MA_PlayVideo
Historické pamiatky - Podolínec