O Podolínci

Rímsko-katolícky Farský kostol Nanebovzatia panny Márie

Kostol

Pôvodný kostol stál na mieste dnešného kostola a spomína sa v pápežskej listine pápeža Gregora IX. zo 7.Januara 1235, čo je zároveň najstaršia písomná zmienka o kostole na hornom Spiši i najstaršia písomná zmienka o meste. Tento kostol vypálili Tatári v roku 1285, opäť v roku 1287 v tomto roku v kostole zhorela aj šoltýska listina na Podolínec. Súčasný kostol sa v roku 1298 ešte len staval, keďže z tohoto roku sa zachovala listina Bazyla jeruzalemského arcibiskupa arménskeho obradu z roku 1298, v ktorej sa píše že na prosby krakovského biskupa Jána Muskatu, budú všetkým, ktorý budú pomáhať pri dostavbe kostola Nanebovzatia panny Márie a vyhotovení oltárov sv. Mikuláša a sv. Margity udelené odpustky. Tento kostol bol dokončený koncom 13. storočia, prestavaný a zaklenutý v druhej polovici 14. storočia. V roku 1404 kostol vyhorel. Z pôvodnej stavby sa do dnes zachovala veža, hlavná loď s presbytériom a sakristia. K najstarším stavebným architektonickým prvkom stavby patria zachované gotické portály ( vstupy) s dverami, krížové klenby z rebrami, ktoré na stenách dosadajú do konzol z ľudskými hlavami a svorníkom rebrovej klenby s Kristovou tvárou, zamurované špalety pôvodných okien, ktoré sa zachovali v presbytériu a sú viditeľné z interiéru aj z exteriéru, ale aj okná, ktoré je vidieť iba z interiéru veže, gotické sedílie ( výklenok so sedadlom pre kňaza), víťazný oblúk z nábrežnou rímsou a pastofórium ( kamenný výklenok v stene s kovanou mrežou slúžiaci na uloženie hostie v stredovekom kostole ). V priebehu renesancie a po zemetrasení okolo roku 1662 a požiari v roku 1671, v roku 1684 pravdepodobne zasa vyhorel, v tomto roku bol pravdepodobne upravovaný a v prvej polovici 18. storočia barokizovaný a rozšírený prístavbami najskôr ľavej lode sv. Anny Metercie a následne pravej lode sv. Kunigundy Kráľovnej a to roku 1718 ( loď - kaplnka). Pod loďou sv. Kunigundy Kráľovnej a pod hlavnou loďou sa nachádzajú krypty. V týchto kryptách sa nachádza veľké množstvo ľudských kostrových pozostatkov. Krypty boli objavené náhodou pri rekonštrukcii kostola v 20. storočí. Tak, že chlapec, ktorý pomáhal pri vynášaní starej podlahy z kostola sa prepadol do krypty pod loďou sv. Kunigundy Kráľovnej. Túto udalosť dosvedčuje aj bratranec chlapca a prítomný farár Tököly. Následne bola v krypte uložená medená nádoba s listinou opisujúcou, kto a kedy tam bol, následne bol otvor do krypty zamurovaný. Pôvodný vstup do hlavnej krypty sa pravdepodobne nachádzal pred hlavým vchodom do kostola pod kovanou mrežou. Taktiež v okolí kostola sa nachádza cintorín, ktorý dnes pripomína len barokový liatinový kríž. Po zemetrasení v roku 1789 bol klasicisticky prefasádovaný a získal klasicistické polkruhové okná, avšak ešte okna s kovovými rámami, ktoré až neskôr nahradili súčasné drevené okná. Do dnešnej podoby sa kostol dostal po viacerých prestavbách, úpravách a opravách, ktoré vtlačili doň svoju pečať. Pôvodne jednoloďový gotický kostol bol v prvej polovici 18. storočia rozšírený bočnými prístavbami dvoch kaplniek, sv. Anny Metercie a sv. Kunigundy Kráľovnej, ktoré sú s hlavnou loďou prepojené polkruhovo zakončenými arkádami. Presbytérium má polygonálny uzáver, ktorý tvorí mimoriadne cennú časť kostola a je zaklenutý gotickou klenbou z rebrami. Na južnej strane je gotický portál a dve sedílie ( sedília - výklenok so sedadlom ). Na severnej strane je gotický sedlový portál do sakristie. Fasády sú hladké, členené opornými piliérmi. Pri vstupe do lode sv. Kunigundy Kráľovnej je kamenná tabuľa s nápisom. Veža svätyne je pôvodne gotická, o čom svedčia zamurované gotické okná. Pôvodne gotická veža má v mieste ukončenia jej stavby barokovú nadstavbu, ktorá má v hornom podlaží úzku železnú klasicistickú ochodzu, na ktorej sa pravdepodobne zo západnej strany nachádzal aj tepaný erb mesta s korunou, žiaľ dnes sa z neho zachovali iba fragmenty. Vežu kryje štíhla baroková oplechovaná baňa s laternou ( laterna - vežovitý nadstavec s oknami nad baňou, latinsky - svietidlo ). V laterne sa nachádzajú dva zvony, na ktoré hodiny odbíjajú čas. Bola prestavaná do barokového štýlu, o čom svedčia zamurované okná, baroková strecha, odstránené kostolné zvony, ale aj novo inštalované kostolné hodiny, ktoré boli osadené do miesta zamurovaných gotických okien. Z týchto prvých hodín sa nám zachovali iba 3 v prízemí veže uložené, pôvodné ručne kresané pieskovcové závažia. Zachovali sa nám aj ďalšie hodiny maďarskej výroby z roku 1928 a ich liatinové závažia. V súčasnosti vo veži funguje tretí mechanický stroj českej výroby, ktorý funguje na tradičnom mechanickom princípe iba z výnimkou, že závažia hodín sú vyťahované elektronicky a nie ručne rukou hodinára. Vo veži môžeme do dnes vidieť čierne steny, čo je pozostatok po požiaroch, ktorými kostol prešiel. Nad presbytériom sa nachádzajú gotické krovy, čo dokázal výskum. Je tu aj drevená baroková farebná sanktusová vežička s dekorom mušlí a je ukončená laternou a nenápadnou cibuľou. V sanktusovej vežičke sa nachádza dnes príležitostne používaný sanktusový zvon na ručný pohon ( zvon v sanktusovej vežičke slúžil na vyzváňanie počas spevu Sanctus, sanctus, Sanctus... a premenenia, ovládal sa lankom z presbytéria kostola ). V presbytériu sa nachádza aj biblia pauperum - biblia chudobných, čiže fresky ( freska - maľba do čerstvej omietky, takáto maľba je veľmi trváca ). Vymaľovávať takto veľké plochy kostola bolo bežným zvykom. Celá svätyňa je pokrytá vzácnymi stredovekými freskami z rokov 1360 - 1430 v niekoľkých vrstvách, čo znamená že na pôvodné maľby sa naniesla nová omietka a tá sa znova vymaľovala podľa nového štýlu. Súčasná výmaľba presbytéria bola objavená v rokoch 1910 - 1920 reštaurátorom L. Tárym. Fresky sa zachovali na stenách a klenbách presbytéria a na víťaznom oblúku. Fresky na stenách sú usporiadané do troch radov a delené podľa scén do jednotlivých obrazov. Nad najvyšším, tretím radom sa v čele výseče nachádzajú v kruhových medailónoch emblémy evanjelistov doplnené nápisom v gotickej majuscule ( gotické veľké písmená ) s. Lucas, s. Marcus... Medailóny sú obklopené dekorom listovca a kvetov. Najlepšie sa maľby zachovali na severnej a východnej stene presbytéria, tretí rad malieb obsahuje scény: Príchod do Jeruzalema, Posledná večera a Umývanie nôh. Druhý rad obsahuje: Judášove bozky a to na okraji víťazného oblúka, Kristus pred Pilátom, Vyzliekanie rúcha, Bičovanie, Kristus pred veľkňazom, Korunovanie tŕním, Nesenie kríža. A v prvom rade najväčšia a najcennejšia freska Klaňanie Troch kráľov - dvaja králi sú na koňoch, tretí kľačí pred Madonou s Kristom a sv. Jozefom, kráľov doprevádzajú aj ďalšie osoby. Králi nesú dary - scéna je doplnená zle čitateľnými nápisovými páskami v gotickej majuscule, scénu dopĺňajú stromy a Betlehemská hviezda, do fresky zasahuje gotické pastofórium. Na južnej strane sú fresky rozoznateľné iba v dolnom páse : Noli me tangere ( nedotýkaj sa ma ), Zosnutie Panny Miárie, Ukladanie Krista do hrobu, Zmŕtvychvstanie, Nanebovstúpenie. V špaletách víťazného oblúka: Neveriaci Tomáš a Panna Mária s Kristom, v hornej časti sa nachádzajú geometrické obrazce. Klenbovú výzdobu, tak ako to bolo v stredovekých chrámoch zvykom, zdobia postavy a symboly predstaviteľov neba. V medailónoch klenbovej výzdoby, ktoré sú obklopené dekorom listovca a kvetov sú vyobrazené postavy predstaviteľov neba čiastočne podľa byzantskej ikonografie a to Mária Ornatka, Kristus s knihou života, Svätá Trojica a Abrahámovo lono, tiež postavy anjelov s nápisovými páskami. Svorník poľa klenby zdobí koruna . Polygonálny uzáver je tvorený gotickými rebrami tak ako klenba. Rebrá v polygonále zoviera svorník so skrýženými klúčmi ( pápežský symbol ). Polygonálny uzáver je v klenbe zdobený postavami anjelov s hudobnými nástrojmi a v stenách polygonálu sa nachádzajú štíhle zamurované gotické lomené okná, cez ktoré boli vsadené nové klasicistické okná. Fresky v tomto kostole sú vysoko hodnotné predovšetkým kvôli prepracovanej ikonografi a výnimočnej rozprávačskej schopnosti majstra. Od odkrytia a zreštaurovania o čom svedčí aj pamätná tabuľa s textom:

PRO MEMORIA
Haec ecclesia BMV dedicta renovata fuit occasioni
anni lubilaris 650 /1298 - 1948/
ex oblatis fidelium larga que donatione oppidi Podolínec
sub parochium curante adr.lip.Tököly dec parocho
pictura fres.evocata et conservata per Lud. Tháry
conservator em anno 1912.

vo voľnom preklade:

PRE PAMÄŤ

Táto obnova bola dopiata možnosť, že kostol Panny Márie
pri výročí 650 rokov /1298 - 1948/
z milodarov veriacich, ktorých je väčšina v meste Podolínec
Dekan a farár farnosti pod dohľadom Tökölyho starostlivosti
fresky odkryl maľovanie a držal Lud. Tháry
Konzervované v roku 1912.

sa s freskami nič nerobilo a fresky strácali na kráse, preto boli očistené od prachu Lukášom Bernatekom v roku 2017, čím sa im navrátila ich žiarivosť. Sakristia je tiež pôvodne gotická, zaklenutá krížovou rebrovou klenbou. V sakristii sa nachádza sedlové okno s pôvodnou kovanou mrežou. Zariadenie interiéru kostola reprezentuje tiež obdobia, ktorých je kostol svedkom ( najsilnejšie sa presadil barok ). Ale aj všetky pohromy, ktoré zasiahli kostol. Viera Podolínčanov bola tvrdo skúšaná, veď v rokoch 1285, 1287, 1404, 1671, 1684 im kostol vyhorel. V roku 1662 kostol poškodilo zemetrasenie a v tom istom roku kostol pravdepodobne zasiahla povodeň. V roku 1789 kostol zasa poškodilo zemetrasenie. A povodne zasiahli kostol aj v ďalších rokoch a to v roku 1813.

Hlavný oltár Nanebovzatia Panny Márie - stojí na mieste pôvodného gotického krídlového oltára, je to baroková polychrómovaná drevorezba datovaná z roku 1723. Stred stĺpovej architektúry tvorenej 4 točitými stĺpmi s korintskými hlavicami reprezentuje gotická plastika Madony s dieťaťom z rokov okolo 1360 - 1370, ktorá bola pravdepodobne v pôvodnom gotickom oltáre. Je to polychrómovaná drevorezba vysoká 140 cm. Na jej pozadí je baroková svätožiara s nebeskou oblohou. Plastika madony bola prvý krát riadne reštaurovaná v roku 1980 a to Bedrichom Hoffsttädterom, študentom vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Záznam o reštaurovaní uvádza, že plastika bola vo veľmi zlom stave veľa krát premaľovávaná, o čom svedčia mikrosnímky, na ktorých sa podľa miesta odobratia vzorky nachádzalo 8 - 12 vrstiev farby. Na podstavci sa v premaľbách našiel aj nápis "Ecce Mater Dei" ( Hľa Bohorodička ). Drevo plastiky bolo tak veľmi napadnuté drevokazným hmyzom, že niektoré časti sochy sa úplne rozpadli a preto boli v skorších obdobiach nahradené novými kusmi. Soche boli v 18. storočí pridané barokové korunky a žezlo, ktoré boli pri tomto reštaurovaní odstránené, lebo svojím vzhľadom a technickým spôsobom umiestnenia, kvôli ktorému boli osekané kusy hlavy madony aj dieťaťa. Miesto týchto koruniek bola madone vyhotovená nová korunka so živice podľa Ružbašskej Madony. Najdôležitejším prvkom sochy, ktorý tiež dokazuje súvislosť s predchádzajúcou domácou tradíciou je, rezba Ježiškovej hlavy ako samostatného celku na kónicky zúženom 24 cm čape, ktorý sa dá voľne vložiť do trupu a možnosť pohybu hlavy pomocou šnúr cez manipulačný otvor na chrbte dieťaťa. Madonu z Podolínca zaraďujeme k takzvanému reprezentatívnemu typu Madony, ktorá mala v kultovej i umeleckej hierarchii chrámového priestoru významne miesto. Po stranách Madony sú plastiky sv. Jána Krstiteľa zľava a sv. Jána Evanjelistu sprava vysoké 140 cm. Nad sochami sa nachádzajú mušle - symbol pútnikov. Nad plastikou Madony sa nachádza erb Lubomirských, ktorý dokladá spolu financovanie vyhotovenia oltára spišským starostom Teodorom Lubomirským. Nad erbom sa nachádza reliéf Panny Márie. Na úplnom vrchole sa nachádza gloriola so Svätou Trojicou. Oltárny nadstavec je doplnený početnými plastikami adorujúcich anjelov a plesajúcich anjelov. Na oltárnej mense ( oltárny stôl) sa nachádza veľké Tabernákulum ( hlavný Bohostánok ), po jeho stranách sa nachádzajú anatomicky štylizovaní anjeli a na strieške sa nachádza Agnus Dei ( Baránok Boží na knihe života ). Na antependiu sa nachádza reliéf „Nanebovzatia Panny Márie" s rozmermi 90 x 20 cm. Celý oltár je zovretý akantovými krídlami a šiestimi putami.

Bočný oltár sv. Kataríny Alexandrijskej - nachádza sa na ľavej strane hlavnej lode pri víťaznom oblúku a je to polychrómovaná a mramorovaná baroková drevorezba z prvej tretiny 18. storočia. V strede oltárnej architektúry podopieranej dvoma točenými stĺpmi s korintskými hlavicami, je kópia gotickej plastiky sv. Kataríny 150 cm, pôvodnú sochu vytvoril Majster Pavol z Levoče okolo roku 1440, ktorá je v súčasnosti v Szépmuveszeti múzeu v Budapešti. V nadstavci sú plastiky sv. Jána Nepomuckého(65 cm). sv. Barbory (100 cm) a plastika bez atribútov(65cm). Po stranách hornej časti oltárneho nadstavca sa nachádzajú palmové trstiny. Na úplnom vrchole sa nachádza veľká kartuša z nápisom IHS. Oltár je lemovaný tenkým vyrezávaným krídlom. Na antependiu sa nachádza reliéf „Kristus na Olivovej hore", rozmery 90 x 160 cm. Antependium je z druhej polovice 17. storočia. Na mense sa nachádza voľná plastika Sedembolestnej panny Márie.

Bočný oltár sv. Mikuláša biskupa - nachádza sa na pravej strane hlavnej lode pri víťaznom oblúku, je to polychrómovaná a mramorovaná baroková drevorezba vyhotovená krátko pred rokom 1728. Okrem hlavného oltára ide o najstaršie doložené zasvätenie oltára v Podolínskom kostole. V oltárnom nadstavci, lemovanom dvoma točenými stĺpmi s korintskými hlavicami, ktoré nesú dve postavy anjelov, je plastika sv. Mikuláša - vysoká 110 cm. Po stranách na podstavcoch sú plastiky dvoch biskupov (110 cm), za všetkými biskupmi sa nachádzajú mušle - symbol pútnikov. V strede nadstavca je reliéf sv. Antona. Po jeho stranách sú dvaja biskupi ( 50 cm ). Na vrchole sú dve kartuše a v hornej je maľovaný reliéf hrozna a klasov a dve plastiky. Antependium je vyzdobené reliéfmi. V prostriedku je reliéf znaku krajčírskeho cechu ( dve skrížené ratolesti v prostriedku ktorých je žehlička, na ktorej sú roztvorené nožnice a v nich je ihla, na vrchole je koruna) a v štvrťpoliach sv. Ján Krstiteľ, sv. Michal Archanjel, sv. Barbora a postava bez atribútov. Na mense sa nachádza bohato zdobené Tabernákulum ( Bohostánok ), zdobia ho rastlinné motívy, anjelské hlavičky, stĺpy a je doplnené nápisovou páskou s latinským textom : IAVDEŢ ACTbMV SACRAM ( v preklade pravdepodobne - " príspevok zákonný Nanebovzatiu panny Márie Svätý" ). Oltár je doplnený akantovou ornamentikou s mušľami, rozetami a volutami.
Bočný oltár sv. Anny Metercie - nachádza sa v lodi sv. Anny Metercie, je to ambitová polychrómovaná baroková drevorezba z druhej polovice 17. storočia. Uprostred pomerne širokej a plošnej oltárnej architektúry s dvoma točitými zlatými stĺpmi obtočenými rastlinnými girlandami s korintskými hlavicami je obraz Metercie. Pod obrazom sa nachádza kartuša s nápisom S. IV DAS THA DEV ( S. - latinsky Sancta čiže svätý ). Po stranách obrazu sú dve plastiky starozákonných svätcov a pod ich nohami sa nachádzajú kartuše s nápismi o akého svätca ide a to zľava : S ELIZABETH ZACHARIÆ VKOR S. ICANNES BAPTISTA a sprava: S ANNA VIKOR AL. OANI SARCLUS SAMVUEL vysoké 130 cm. Po stranách nad arkádovými vstupmi za oltárom sa nachádzajú plastiky a to z nápismi v kartušiach, zľava nápis: S ALCANA a sprava: S ZACHERTAS, na ľavej strane ľavého arkádového vstupu sa nachádza kartuša s nápisom: S MARIA AITYR ? HIDI VM AIÆHEI BIMO BARNABÆ JAC D MNVHUS. V nadstavci je novší reliéf Boha Otca na gloriole, ktorý je osadený na pôvodný maľovaný reliéf, ktorý pravdepodobne vyjadruje Jeruzalem a štyri plastiky starozákonných svätcov bez atribútov. Nadstavec je doplnený girlandami z ovocia, rozetami a mušľami. Na mense oltára sú súsošia sv. Anny Metercie a Matky s troma dieťatkami. Na antependiu z 18. storočia je reliéf púte k sv. Anne Metercii lemovaný akantovou ornamentikou. Vo vnútri mensi (oltárneho stola ) je Boží hrob ( postava Krista v hrobe ). Na mense sa nachádza obraz Panny Márie matky ustavičnej pomoci z 20. storočia.

Bočný oltár Veraikon - sa nachádza v zadnej polkruhovej arkáde lode sv. Anny Metercie. V minulosti sa asi nachádzal na ľavej strane hlavného oltára. Je to polychrómovaná baroková drevorezba z prvej polovice 18. storočia. Oltár je zložený z dvoch častí. V strede oltárnej architektúry je obraz Veraikon s nápisom a datovaním 1687, nápis znie: DOMINE OSTENDE NOBIS FACIEMTUAM 1687 ( Božia tvár k nám 1687 ). Po stranách sú plastiky Mojžiša sprava a Árona zľava . Na vrchole je plastika „Krista na oblakoch." Na antependiu je polený znak klobučníckeho a hrnčiarskeho cechu ( hrnčiarsky kruh a klobúk ) po stranách sú dve postavy remeselníkov a datovaný rokom 1824, toto antependium bolo pôvodne súčasťou oltára sv. Michala Archanjela. Oltár je doplnený akantovou ornamentikou a mušľami.

Bočný oltár sv. Kunigundy Kráľovnej - nachádza sa v lodi sv. Kunigundy Kráľovnej, je to polychrómovaná a mramorovaná baroková drevorezba z roku 1718, oltár fundoval dekan Łojecki. Uprostred oltárnej architektúry je obraz sv. Kunigundy Kráľovnej, po stranách sa nachádzajú plastiky sv. Františka a sv. Kláry. V nadstavci rozvetvenej svätožiary doplňovanej obláčikmi a serafínskymi hlavičkami anjelikov a anjelikmi, ktorí nesú kostol a ďalšie... je reliéf „Oslávenia sv. Kunigundy Kráľovnej ". Na volutách sú plastiky sv. Antona a sv. Kataríny. Oltár je zovretý bohato vyrezávanými krídlami, dekorovanými akantami s páskou. Pred pôvodnú kamennú mensu bola dodatočne postavená drevená mensa, v ktorej sa za jednoducho zdobeným antependiom nachádza betlehem. Na antependiu je datovanie 1298 - 1948. Na mense sa nachádza Tabernákulum, je málo zdobené, na vrchole s krížom, ( tento Bohostánok sa používa počas veľkonočného trojdnia ). Po stranách oltára sa nachádzajú voľné plastiky sv. Anny a sv. Joachima, ktoré boli pôvodne umiestnené v Kostolíku sv. Anny Metercie na cintoríne a dlho sa o nich myslelo že boli ukradnuté. Ich pôvodné umiestnenie v kostolíku sv. Anny Metercie dokazujú historické fotografie. V tejto lodi sa pôvodne nachádzal aj obraz sobáša sv. Kunigundy a Boleslava Hanblivého. Je to obraz, na ktorom sa nachádza kráľovná sv. Kunigunda s kráľom Boleslavom Hanblivým, v pozadí je oltár. Kráľ Boleslav ma oblečené brnenie a červený plášť a kráľovná Kunigunda bohato vyšívané šaty a zlatý kráľovský plášť. V dolnej časti sa nachádza nápis: BOLESLAVS PVDICVS REX PODOLINÆ CVM SVA CONIVGE S. CVNEGVNDA FUNDATRICE PODOLI. A. 1728. ( vo voľnom preklade: BOLESLAV HANBLIVÍ KRÁĽ PODOLÍNCA PRI SOBÁŠI ZO SV. KUNIGUNDOU ZAKLADAŤEĽKOU PODOLÍNCA ROKU 1728. ). V súčasnosti je umiestnený na farskom úrade.

Bočný oltár sv. Michala Archanjela - sa nachádza v zadnej polkruhovej arkáde lode sv. Kunigundy, v minulosti sa nachádzal na pravej strane hlavného oltára. Je to polychrómovaná baroková drevorezba zo začiatku 18. storočia. Uprostred architektúry je plastika sv. Michala Archanjela zabíjajúceho diabla vysoká 82 cm. Po stranách sú dve plastiky anjelov vysoké 82 cm. Nad sochou Michala Archanjela sa nachádza prázdna kartuša. Vo vrchole je baroková gloriola s oblakmi a s reliéfnou scénou sv. Trojice. Oltár je doplnený akantovou ornamentikou s mušľami a rozetami. Na antependiu je znak kováčskeho cechu ( kovadlina, nad ktorou je podkova na retazi ), znak držia dvaja anjeli. Toto antependium bolo pôvodne súčasťou oltára Veraikon.

Kazateľnica - nachádza sa na ľavej strane víťazného oblúka a je to polychrómovaná a mramorovaná drevorezba z roku okolo 1723. Na parapete rečnišťa členenom volutami sú rokajové a akantové kartuše. Kartuše sú buď prázdne, alebo vyplnené mriežkou. Rečnište sa akokeby znáša na oblaku. Na kazateľnicu sa vychádza schodiskom, ktoré vedie zo sakristie. Na členenom vrchole zvukovej štvorcovej strieške sa nachádza Agnus Dei ( Baránok Boží ). Na spodnej strane zvukovej striešky sa nachádza maľovaný oblak, na ktorom je holubica so svätožiarou ( symbol Ducha Svätého ). Na opornej doske zvukovej striešky sa nachádza erb rodu Lubomirských, rovnaký ako na hlavnom oltáre, čo umožňuje kazateľnicu bližšie datovať.

Krstiteľnica - pod kazateľnicou pri víťaznom oblúku na kamennom podstavci stojí mimoriadne vzácna gotická bronzová krstiteľnica, najpravdepodobnejšie zo šesťdesiatych rokov 14. storočia. Vyrobila ju kovolejárska dielňa v Spišskej Novej Vsi. Je to konkrétne dielo najslávnejšieho zvonolejára Majstra Konráda. Na zvonovitej nohe je prstenec a pomerne široká miskovitá kupa. Povrch plášťa je zdobený plochými reliéfmi Kalvárie a Panny Márie, v okrúhlych poliach sa nachádzajú reliéfy vtákov, anjelov, zvestovania Pána a rastlinný dekor. Vyobrazenie anjela na reliéfoch krstiteľnice je identické s medeným medailónom nájdeným na Vyšehrade pri Ostrihome, keď Majster Konrád odlial v polovici 14. storočia pre kráľa Ľudovíta Veľkého najväčší známy zvon stredovekej Európy. Ušká pre vrchnák sú zdobené dvoma hlavičkami. Krstiteľnica je vysoká 100 cm, s priemerom 63 cm. Krstiteľnica bola v stredoveku umiestnená na konci lode pri západnom vstupe do kostola. Takéto umiestnenie krstiteľnice symbolizovalo skutočnosť, že novonarodené dieťa môže vstúpiť do kostola iba skrze prvú sviatosť - krst.

Spevácka empora - alebo aj "chór či chorus, miestne horuš" je baroková polychrómovaná drevorezba z polovice 18. storočia. Je v hlavnej lodi nesená na dvoch stĺpoch s korintskými hlavicami. Drevený parapet empory lode sv. Kunigundy Kráľovnej je hladký mramorovaný, bez ďalšej výzdoby. Empora v lodi sv. Anny Metercie je totožná s emporou v lodi sv. Kunigundy Kráľovnej. Z lode sv. Anny Metercie vedie schodisko na celú emporu. Parapet empory hlavnej lode je členený stĺpikmi, medzi ktorými sú komponované obrazy postáv, pri čelnom pohľade zľava sv. Cecílie, sv. Jána Zlatoústeho, sv. Hieronyma, vypuklý obraz Posledná večera, obraz sv. Klementa, sv. Ambróza a kráľa Dávida, z dolnej časti voľne visiace vyrezávané strapce.

Plastika „Kristus na kríži" - je renesančná polychrómovaná drevorezba z polovice 17. storočia vysoká 190 cm. Postava na kríži je anatomicky štylizovaná, má rozviate bedrové rúško, na ktorom je aj namaľovaná šnúrka, ktorou je previazané bedrové rúško. Kríž dopĺňa nápisová tabuľka s písmenami INRI. V minulosti kríž dopĺňali symboly slnka a mesiaca, ktoré sú v súčasnosti uložené v depozitári farského úradu.

Iné oltáre - v minulosti sa v gotickej časti kostola určite nachádzali aj staršie gotické oltáre a to hlavný oltár pravdepodobne zasvätený Panne Márii s pôvodnou sochou Madony, sv. Mikuláša a sv. Margity, o čom svedčí listina. Taktiež oltár Ukrižovania, ktorého súčasťou bol podľa M. T. Trajdosa nesporne jeden z dvoch neskorogotických krucifixov. Druhý sa zasa nachádzal v priestoroch víťazného oblúka. Po Druhom vatikánskom koncile bola do priestoru presbytéria umiestnená nová kamenná mensa s kamenným antependiom, ktoré zdobia prerezávané gotické ružice. A taktiež kamenná ambóna z rovnakého materiálu a s rovnakým vzorom ako antependium novej mensi. V spodnej časti sa v medenom puzdre nachádza kamenná schránka so všetkými relikviami svätých z ostatných oltárov, ktoré sem boli premiestnené po vyhotovení oltára. O tom svedčí listina a schránka, v ktorej bola umiestnená jedna relikvia ( v súčasnosti uložené v depozitári ). V listine sa píše:
reliqiae alteris in sacristia existentis usque ad annum 1949 qando occasione restaurationis ecclesiae generalis etiam sacristia generaliter renovata fuit et ex causulae angusti locis i ea huius alteris finem feciut superflui in mensa parvo alteris furunt deposite et anno 1946 alteris furunt inventare reliqiu in fidem: off parochia podolinec
vo voľnom preklade:
Všetky relikvie dosiahne v roku 1949 je existujúca možnosť generálneho obnovenia kostola aj sakristie všeobecne obnovenej podľa koncilu preto boli premiestnené a zostali na stole s malým výklenkom.1946 vo farnosti Podolínec (dole podpis farára Patakyho)

Plastika „Kristus na kríži" - nachádzajúca sa pod víťazným oblúkom pri novodobej kamennej oltárnej mense. Neskorogotická polychrómovaná drevorezba zo začiatku 16. storočia, vysoká 70 cm. Postava na kríži má nahnutú hlavu a rozviate bedrové rúško. Na rukách i nohách sú olámané končeky prstov. Pôvodný korpus Krista sa nachádza na nepôvodnom kríži .V súčasnosti sa používa ako hlavný oltárny kríž.

Voľná plastika Madona na rolverkovej kartuši - nachádza sa v lodi sv. Anny Metercie, je to stredoveká drevorezba vysoká 120 cm. Madona stojí na oblaku a pod jej nohami je mesiac. Táto plastika sa pôvodne nachádzala v Kostole sv. Anny nad víťazným oblúkom. Nad plastikov držali dvaja anjelici nápisovú stužku s nápisom MARIA VIRGINÆ. Po okrajoch stály na točitých stĺpoch a ako keby držali ratolesti sochy sv. Anny a sv. Joachima, v súčasnosti umiestnené v lodi sv. Kunigundy Kráľovnej. Anjelici boli dodatočne vložení do hlavného oltára sv. Anny v Kostole sv. Anny a nápisová stužka s ratolesťami sú uložené v depozitári farského úradu.

Plastika corpus christi - je to drevená plastika pravdepodobne z rokov okolo roku 1659. V životnej veľkosti. Plastika mala v minulosti rôzne nátery. V súčasnosti je bez farebných náterov len zakonzervovaná a zlátená, na rukách a nohách sú otvory na klince. Plastika je anatomicky štylizovaná z bedrovým rúškom previazaným cingulom. Na hlave má zaujímavú svätožiaru a tŕňovú korunu, má veľmi anatomicky "bolestne" vyrezávanú tvár z otvorenými ústami. Pôvodne bola umiestnená na veľkom drevenom kríži na východnej stene zvonice doplnená tabuľkou z nápisom INRI a tabuľkou pripomínajúcou priklincovaný pergamen z datovaním. V súčasnosti je po reštaurovaní od roku 2007 bez kríža umiestnená v lodi sv. Anny Metercie z dôvodu jej ochrany.

Tabuľový obraz „Trojjedinnosť Božská" - ( technika - tempera na dreve, rozmery 50 x 60 cm ). Je z konca 16. storočia. Kompozíciu tvoria tri polopostavy s rovnakou tvárou, len iným symbolom na hrudi. Prvá je uprostred s baránkom na ramenách a srdcom, druhá so symbolom holubice, tretia so symbolom slnka. Orámovanie je zdobené renesančným rastlinným dekorom. Vyhotovil neznámy spišský maliar.

Závesný obraz „Dišputa" - barokový, z 2. polovice 18. storočia ( technika - olejomaľba na plátne, rozmery 170 x 120 cm ). Namaľoval ho neznámy spišský maliar podľa predlohy obrazu od Georg Philipp st. a Christian Rugendasovci, namaľovaného v Augsburgu roku 1741. Kompozíciu tvoria diskutujúce postavy štyroch cirkevných otcov s knihami a starozákonní proroci okolo Sviatosti oltárnej. Obraz dopĺňa veľký počet anjelov z knihami.

Závesný obraz Narodenie Pána - je to baroková olejomaľba na plátne z 18. storočia. Na obraze je výjav narodenia Pána, Panna Mária a sv. Jozef okolo jasieľ a početné postavy. Vyhotovil neznámy spišský maliar.
Závesný obraz sv. Jozefa - je to baroková olejomaľba na plátne z 18. storočia. Na obraze je vyobrazený sv. Jozef s Ježiškom na rukách. Obraz je v šesť uholníkovom čiernom ráme. Vyhotovil neznámy spišský maliar.

Závesný obraz sv. Dominika - je to baroková bohato polychrómovaná olejomaľba na plátne. Na obraze je vyobrazený sv. Dominik stojaci pred Pannou Máriou kráľovnou s Ježiškom, v popredí je pes, ktorý drží v pysku sviecu. Vyhotovil neznámy spišský maliar.

Krížová cesta - tvorí ju 14. závesných obrazov. Nachádzajú sa v lodi sv. Kunigundy Kráľovnej a sv. Anny Metercie, obrazy pochádzajú pravdepodobne z 18. storočia, v súčasnosti v jednoduchých nepôvodných rámoch s krížikom v dolnej časti. V minulosti sa tieto obrazy nachádzali v hlavnej lodi, čo dosvedčuje fotografia. Krížová cesta bola v 20. storočí reštaurovaná.

Organ - od roku 1902 je na barokovej empore v hlavnej lodi novodobý dvojmanuálový organ postavený firmou Ringer. Organ je postavený na mieste staršieho organu. Nástroj funguje na výpustkové vzdušnice, má 16 registrov a to: Principál 8´, Oktáva 4´, Gamba 8´, Salicionál 8´, Dolce 4´, Bourdon 16´, Födött(Krit) 8´, Mixtura 4sz, Hegedüprincipál(Principál husľový), Octava 4´extenzia z Hegedüprincipálu 8´, Csöfuvola(Flautava rúrková) 8´, Fuvola 4´, Violon 16´, Celo 8´, Violonu 16´, Subbass16´, Oktávbass 8´. Ku koncu prvej svetovej vojny mu tiež zrekvirovali všetky prospektové píšťaly z kvalitného organového kovu a neskôr boli nahradené menej kvalitnými zinkovými píšťalami. Organová skriňa je vytvorená v gotickom štýle a tvoria ju tri píšťalové veže s nadstavcami v gotickom štýle. Skriňa je lakovaná a polychrómovaná drevorezba.

Organové krídla - ide o pozostatok pôvodného barokového organu. Z tohto organu sa zachovali 4 organové krídla. Dve majú uprostred anjelského krídla hlavu anjela. Dve majú krídlo v tvare pripomínajúcom husľový kľuč, v strede je anjelská hlava. V súčasnosti sú umiestnené na stenách lode sv. Kunigundy Kráľovnej a v predných polkruhových arkádach lode sv. Kunigundy Kráľovnej a sv. Anny Metercie.

Luster - z rokov 1740 - 1780, nachádza sa v zadnej časti hlavnej lodi. Je to honosný barokový krištáľový luster vyrobený neznámym majstrom. Luster sa skladá z kovovej konštrukcie a z viac ako 6000 kusov krištáľového skla osobitne pripevnených mosadznými drôtikmi. Pôvode fungoval na klasické voskové sviečky, preto sa luster spúšťal až k zemi, kde sa na ňom tieto sviečky ručne zapaľovali. Takéto lustre boli v kostole kedysi 4 a ešte jeden menší v presbytériu. V súčasnosti je luster elektrifikovaný. Luster bol prvý krát rozobratý a čistený v roku 2017 Lukášom Bernatekom.
Monštrancie:
Monštrancia I. - neogotická mosadzná a postriebrená monštrancia podľa pamätného nápisu: Obtulit a et Catharina Andrejko 1894 ( vo voľnom preklade "ponúknuté od Catharina Andrejko 1894"). Noha monštrancie má tvar 6 lupeňového gotického kvetu, ktorý je dekorovaný javorovými listami a ornamentami. Na drieku je orech dekorovaný gotickým motívom a ružicami. Schránka je bohato dekorovaná kružbami, je osadená do gotickej vežovej architektúry. Pri čelnom pohľade z ľavej strany schránky je postriebrená postava sv. Petra, sprava sv. Pavla, pod schránkou sa nachádza anjel s rozpätými krídlami, nad schránkou je Kristus dobrý pastier. Monštrancia má na vrchole odlomený krížik. Tento predmet sa niekoľko rokov nepoužíval kvôli neuspokojivému stavu. Bol generálne vyčistený v roku 2017 Lukášom Bernatekom a znova sa používa.

Monštrancia II. - baroková monštrancia vyrobená z tepaného pozláteného striebra z roku 1773. Túto monštranciu vyrobil slávny zlatník Szilassy. Zo spodnej strany sa zachovali nápisy: Conventus Sztropkoviensis. Anno 1773.Fratrum Minorum Reformatorum. Fecit Joannes Szilassy Leutschovice, ( vo voľnom preklade Kláštor Sztropkoviensis. V roku 1773 pre reformovaných mníchov. Urobil Ján Szilassy Leutschovice. ). Monštrancia má veľmi bohato zdobenú tepanú nohu z dekórom kartuší s mriežkami, mušľami, kvetmi, listovcom, pierkami a rokajom. Na drieku je orech, je jemne dekorovaný. Schránka je veľmi honosne zdobená ušnicami, kartušami s mriežkou, tepanými kvetmi a rokajom. Veľmi bohato zdobenými smaltovanými kvietkami a kvietkami z krištáľu, ktoré tvoria akýsi kvetinový koberec. Okolo schránky sú aj ďalšie veľké sklenené drahokamy. Pozadie tvorí niekoľko vrstvová svätožiara. Nad schránkou sa v samostatnej svätožiare nachádza smaltovaná holubica ( symbol Ducha Svätého ). Na vrchole sa nachádza veľký kríž zdobený mušľami, smaltovanými kvetmi, tepanými kvetmi a 3 veľkými napodobeninami zelených drahokamov. V prostriedku kríža sa v samostatnej svätožiare nachádza smaltovaná postavička Boha Otca s bulou a žezlom. Tento predmet je používaný nepretržite. Bol generálne čistený v roku 2017 Lukášom Bernatekom.

Monštrancia III. - baroková monštrancia vyrobená z tepaného pozláteného striebra z roku 1791. Monštrancia bola pravdepodobne vyrobená zlatníkom Szillassym, pretože je slohovo aj výtvarne podobná monštrancii II., len s tou výnimkou, že na tejto nie je použitý smalt. Noha je hladká, zdobená len na niekoľkých miestach dekórom rokaja a pierok. Zo spodnej strany je nápis: ANNO 1791. Na drieku je orech, je jemne dekorovaný identický s orechom na monštrancii II. Schránka je bohato zdobená tepanými festónmi, kvetmi, kartušami s mriežkami, mašľami... pod schránkou sa nachádzajú tri anjelské hlavičky s krídlami. Vedľa schránky sa nachádzajú dvaja adorujúci anjeli typický pre Szillassyho tvorbu. Nad schránkou sa nachádza tepaná koruna. Pozadie tvorí niekoľko vrstvová svätožiara. Nad schránkou sa v samostatnej svätožiare nachádza holubica ( symbol Ducha Svätého ). Na vrcholku sa nachádza veľký kríž zdobený mušľami, rokajom a prázdnymi kartušami. V prostriedku kríža sa v samostatnej svätožiare nachádza postavička Boha Otca s bulou a žezlom. Predmet sa desaťročia nepoužíval kvôli dezolátnemu stavu až do roku 2017, kedy bol vyčistený a generálne zrekonštruovaný Lukášom Bernatekom.
Monštrancia IV. - baroková monštrancia vyrobená z pozláteného striebra, vyrobená levočským zlatníkom Andrejom Herzogom v roku 1699. Na tepanom podstavci sú obrazy zo starého a nového zákona a Áron vo Veľrybe, Krst Krista, Vyhnanie z raja, Kristus na olivovej hore, Odovzdanie desatora Mojžišovi, Nanebovstúpenie, Nesenie Kríža, Obetovanie syna Izáka Abrahámom. Taktiež je tam zle čitateľná veta, znie asi takto:" Bey drezide Kiirchen Vamer Herr Valentaim Zrillius ilf gemal Zeufsal bei Andreas Herzboig Jn Eudlen Ao 1699 Boreth der Eroidger in foff githlinger herr Balhtalto." a gravírované kvety, ktoré sú strieborné. Proti podkladu, ktorý je zlatý je driek s bohato dekorovaným orechom, na ktorom je 4 krát venuša. Schránka je bohato lemovaná svätožiarou a plesajúcimi anjelikmi s pierkami a palmovými ratolesťami a taktiež hlavičkami starozákonných svätcov. Dvaja anjelici držia korunu. Pod schránkou sa nachádza fialová imitácia drahokamu, v ktorom je vidieť krížik. Pozadie tvorí lúčovitá prehýbaná svätožiara, na ktorej sa nachádzajú plastiky anjelov, anjelské hlavičky s krídlami a hlavičkami starozákonných svätých. Pod schránkou sa nachádza veľká plastika Panny Márie kráľovnej so žezlom a Ježiškom. Okolo nej a za ňou sa nachádzajú veľké zo striebra tepané kvety. Nad schránkou sa nachádza plastika anjela. Nad anjelom sa nachádza tepaný Boh Otec na gloriole, nad ním sa nachádza holubica, ornamentálna pomyselná golgota a dvaja anjelici držiaci korunu a krížik s korpusom. Je to najväčšia monštrancia v meste z výškou 153 cm. Predmet sa kvôli neuspokojivému stavu niekoľko rokov nepoužíval až do kroku 2017, kedy bol generálne vyčistený a čiastočne zrekonštruovaný Lukášom Bernatekom.

Pacifikály :
Pacifikál I. - neskorogotické pozlátené striebro z prvej polovice 16. storočia. Noha ma tvar gotickej ružice . Nad ňou je dekór a písmena v gotickej majuscule I/N/T/A, jednoducho dekorovaný orech a nad nim dekór z písmenami v gotickej majuscule M/A/N/D. Nad týmito sa v gotickej ružici nachádza gotický krucifix. Na ramenách ukončených trojlístkom sú emblémy štyroch evanjelistov. Celý povrch zdobia rytiny. Na pôvodný rytý corpus christi bol pri rekonštrukcii v roku 1845 dodaný barokový liaty corpus christi. Pri jeho umiestnení boli zničené pôvodné rytiny. Túto renováciu dokladuje nápis zo spodnej strany nohy: RENOVATUM ANNO 1845, ( vo voľnom preklade: renovované roku 1845 ). Tento predmet sa desaťročia nepoužíval až do generálneho čistenia v roku 2017, kedy bol generálne vyčistený Lukášom Bernatekom. V súčasnosti sa pre svoju vzácnosť len príležitostne používa.

Pacifikál II. - na jednoduchej hladkej nohe sa nachádza jednoduchý postriebrený kríž ukončený trojlístkami. Z prednej strany sa nachádza pozlátený corpus christi a nápisová tabuľka z písmenami INRI, pozadie tvorí svätožiara. Z druhej strany ako je corpus christi sa nachádza kapsula z relikviou a pozadie tvorí svätožiara. Kapsula z relikviou je bohato zdobená zlatom, striebrom a farebnými látkami, na ktorých je umiestnený strieborný krížik z dvoma malými trieskami dreva. Ide o drevo z kríža, na ktorom visel Ježiš Kristus. Nachádza sa tam aj papyrus s textom: LIGNUMS S. CRUCIS ( drevo zo svätého kríža ). Pravosť relikvii zaručuje vosková pečať zo zadnej strany. Tento predmet sa desaťročia nepoužíval, až do generálneho vyčistenia Lukášom Bernatekov v roku 2017.

Relikviár - rokokové pozlátené striebro z polovice 18. storočia. 27 cm vysoký relikviár má na tepanej nohe tepaný dekór kartuší, kartuší s kvetmi a ušníc. Orech je odlievaný s dekorom sŕdc a mušlí. Schránka má dve kapsuly z relikviami, dole väčšia a hore menšia. Schránka je bohato zdobená rokokovým motívom, po stranách sú dve imitácie červených drahokamov a nad schránkami jedna napodobenina modrého drahokamu. Pozadie tvorí niekoľkovrstvová svätožiara, na vrchole je krížik. Predmet bol v zlom stave. V roku 2017 generálne čistený Lukášom Bernatekom, v súčasnosti sa nepoužíva.

Pastofórium - neskorogotické, výklenkové, kamenné. Po stranách sú dva stĺpiky zakončené fiálami. Nad ním je zuborezová rímsa a tympanón zakončený ružicou. Otvor je uzavretý pôvodnými mriežkovými dverami so zámkou. Nachádza sa na južnej strane svätyne. ( pastofórium - kamenný výklenok v stene s kovanou mrežou slúžiaci na uloženie hostie v stredovekom kostole ).

Kadidelnice:
Kadidelnica I. - klasicistická, strieborná z 18. storočia. Zdobená tepaným dekorom akantu, listovca, kvetov a ružíc. Je z konca 18. storočia, vysoká 26 cm. Predmet sa niekoľko rokov nepoužíval pre svoj neuspokojivý stav. Až do roku 2017, kedy bol generálne vyčistený Lukášom Bernatekom.

Kadidelnica II. - klasicistická, strieborná z 18. storočia. Zdobená listovcom, vrchnák je bohato prerezávaný a tepaný. Na vrchnáku sa nachádza zle čitateľný rytý nápis vo fragmentoch: Jonas/koi.../dni.../Wor daigli/godnos/.../con/sait. Kadidelnica má nepôvodnú nohu. V súčasnosti sa nepoužíva.

Kadidelnica III. - moderná v gotickom slohu, mosadzná. Z roku okolo 2010. Výška 26 cm má 6 uholníkový tvar. Je vežovitá, zdobená geometrickými tvarmi a gotickými ružicami.

Cibória:
Cibórium I. - z pozláteného striebra, renesančné zo 17. storočia. Vysoké 38 cm. Veľmi bohato zdobené, tepané cibórium. Na tepanej nohe, ktorá má tvar 6 lupeňového kvetu sa na okrajoch strieda tepaný dekór anjelských hlavičiek a kytíc kvetov, nad nimi na drieku sa nachádzajú tepané pivónie. Všetky tieto vzory sú zlátené na striebornom podklade. Nad kvetmi je liaty zlatý ornament, a ďalší liaty strieborný ornament. Nad ním sa nachádza bohato zdobený tepaný orech s motívom mora a rýb. Dopĺňajú ho 3 anjelské hlavičky s vystupujúcimi krídlami. Nad orechom sa nachádza rovnaký strieborný ornament s kvetmi ako pod orechom. Nad týmito ornamentami je umiestnený bohato tepaný strieborný kôš s listovcom, veľkými kvetmi a malými kvietkami, do koša je vsadená liata zlatá nádoba. Vrchnák je bohato tepaný. Na okraji je veľká do vrchu stojaca strieborná bohato tepaná korunka, smerom do stredu je na tele vrchnáka tepaný veniec z kvetov. Ďalší stupeň tvorí o niečo vyššie uložená menšia korunka vzorom rovnaká s väčšou korunkou. Nad ňou sa nachádza na tele vrchnáka vytepaný ďalší veniec kvetov. Na vrchole sa nachádza akási pomyselná golgota, na ktorej je krížik s korpusom. Cibórium tvorí súpravu s kalichom I.. Predmet bol v roku 2017 generálne čistený Lukášom Bernatekom a používa sa nepretržite.

Cibórium II. - mosadzné pozlátené z roku okolo 2003. Je bohato zdobené ornamentami. Noha je bohato zdobená listovcom a ornamentami, rozdelená do 6 častí slzovitého tvaru. Orech je bohato zdobený volutami, kartušami a hroznom. Nádoba je hladká, vložená do 6 lupeňového kvetu zdobeného ornamentami. Vrchnák je po okraji zdobený vlnovkou, je rozdelený na 6 trojuholníkových častí, každá je zdobená listovcom, motív sa opakuje. Na vrchnáku sa nachádza krížik na guli. Používa sa nepretržite.

Obetné misky:
Obetná miska I. - mosadzná pozlátená z 20. storočia. Povrch je hladký bez výzdoby.

Obetná miska II. - Mosadzná pozlátená z 21. storočia. Hladká, len na nohe sa nachádza nápis.

Patény - v celkovom počte 7 kusov, väčšina z nich je hladká a len zdobená krížikom. Jedna je po okrajoch zdobená 2 anjelskými hlavičkami s krídlami, jedná má rúčku. Pochádzajú zo 17. - 21. storočia.

Svietniky - empírové, z kovovej zliatiny, zdobené akantovými listami a ružicami. Všetky štyri sú z prvej tretiny 19. storočia, vysoké 61 cm.

Kalichy:
Kalich I. - z pozláteného striebra, renesančný zo 17. storočia. Vysoký 26 cm. Veľmi bohato zdobený tepaný kalich. Na tepanej nohe ktorá má tvar 6 lupeňového kvetu sa na okrajoch strieda tepaný dekór anjelských hlavičiek a kytíc kvetov. Nad nimi na drieku sa nachádzajú tepané pivónie. Nad kvetmi je liaty strieborný ornament, a ďalší liaty strieborný ornament. Nad ním sa nachádza bohato zdobený tepaný orech s motívom mora a rýb. Dopĺňajú ho 3 anjelské hlavičky s vystupujúcimi krídlami. Nad orechom sa nachádza rovnaký strieborný ornament s kvetmi ako pod orechom. Nad týmito ornamentami je umiestnený bohato tepaný strieborný kôš s listovcom, veľkými kvetmi a malými kvietkami. Do koša je vsadená liata zlatá nádoba. Kalich tvorí súpravu s cibóriom I.. Predmet bol v neuspokojivom stave v roku 2017 generálne čistený Lukášom Bernatekom a opäť sa používa.

Kalich II. - z tepaného pozláteného striebra, klasicistický z 19. storočia. Vysoký 23cm. Jednoducho tepaná noha z dekorom ľalie. Orech je dekorovaný ušnicami a rokajom. Nádoba je osadená zo spodnej strany priliehajúceho kvetu. Generálne čistený v roku 2017 Lukášom Bernatekom. Desaťročia sa nepoužíva.

Kalich III. - z tepaného pozláteného striebra, klasicistickýz 19.storočia. Vysoký 23 cm. Na tepanej nohe je dekór rokaja, volút a festín. Orech je dekorovaný ušnicami a rokajom. Nádoba je zdobená lemom a dekórom festín a rokaja. Používa sa.

Kalich IV. - z tepaného pozláteného striebra z roku 1903. Vysoký 23 cm. Na bohato tepanej nohe, ktorá ma tvar 6 lupeňového kvetu sú tepané kvety rokaj a ornamenty. Na spodnej strane sa nachádza nápis: Obtulit Amalia Glatr 1903. Orech je bohato zdobený dekórom rokaja a ružíc. Nádoba je osadená do koša zdobeného rokajom a listovcom. V súčasnosti sa používa.

Kalich V. - z pozlátenej kovovej zliatiny z 21.storočia, jednoduchá noha zdobená veľkým jednoduchým krížom. Orech jednoduchý, zdobený 6 modrými napodobeninami drahokamov. Nádoba jednoduchá bez dekóru. Zo spodnej strany nohy sa nachádza nápis: dar od MUDr. Gitky Potankovej.

Kustódium - ( z latinčiny Custodia - ostraha, je liturgický predmet v podobe malej schránky na nohe, v ktorej sa v lunke ( lunka - držiak v tvare polmesiaca na upevnenie vystavovanej hostie v Monštrancii ) uchováva v tabernakulu veľká hostia, ktorá je tak vždy pripravená na vystavenie. ) z 21. storočia, pozlátené a poniklované, vysoké 21 cm, na schránke je vygravírovaný nápis JHS s krížikom. Na vrchole schránky je krížik.

Spracoval - Lukáš Bernatek
Spolupracoval - Tomáš Čulák