O Podolínci

Kostol s rotundou sv. Anny (Metercie)

Nachádza sa na mestskom cintoríne. Je to najstaršia stavba nielen v meste ale aj na severnom Spiši. Objekt bol postavený v troch stavebných etapách. Najstaršiu časť tvorí podkovovitá románska stavba (apsida) s úzkym štrbinovým okienkom z prvej polovice 13. storočia, ku ktorej začiatkom 14. storočia pristavali ďalšiu centrálnu, gotickú oktogonálnu loď. Okolo roku 1600 pristavali na západnej strane pozdĺžnu renesančnú loď, ktorú spojili s oktogónom vybúraním jeho troch západných stien. Apsida má pôvodnú románsku konchu a otvára sa do oktogónu štíhlym víťazným oblúkom. V oktogóne je neúplná kláštorná klenba bez rebier, vo vrchole s okrúhlym otvorom pre lano k zvončeku do vežičky. Na stenách apsidy a na stenách oktogonálu sa pod bielou omietkou nachádzajú fresky. Pôvodný zvon ktorý sa však nezachoval bol umiestnený vo vežičke, tento zvon sa ovládal z prezbitéria kostola a slúžil aj ako sanktusový zvon. V súčasnosti sa v kostolíku nachádza nový zvon. Nepôvodný zvon sancta campanula z priemerom venca cca 40 cm odliatí Manouškem v roku 1936 v Brne. Zvon nie je umiestnený vo vežičke, ale pod strechou kostola čo znehodnocuje jeho zvuk. V súčasnosti funguje na elektronický pohon. V hornej nápisovej páske medzi plastickými linkami sa nachádza nápis ULIL R. MANOUŠEK V BRNE. Pod páskou sa nachádza ornamentálny pás na drieku zvona s nápisom SANCTA CAMPANULA ANNO 1936. Nad úderovým vencom dve plastické linky. Loď je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. K južnej strane apsidy a oktogónu je pristavaná sakristia. Kaplnka nad polygónom je zastrešená kužeľovitou strieškou s laternou a cibuľkou. Najpravdepodobnejšou verziou prečo bola pôvodná apsida rozširovaná ďalšími prístavbami je verzia že pôvodná apsida slúžila ako pútnická kaplnka. Túto skutočnosť nám dokladuje aj to že kaplnka je zasvätená práve sv. Anne a to že v blízkosti sa nachádza prameň, o ktorom vieme, že si tam chodili ľudia liečiť očné choroby. Objekt bol roku 1880 a 1970 reštaurovaný. V súčasnosti sa využíva ako pohrebná kaplnka.

Hlavný oltár sv. Anny Metercie - je baroková mramorovaná a polychrómovaná drevorezba. V strede retabula ( retabulum - oltárny nadstavec) tvarovo pripomína gotické oltáre. V strede medzi stĺpmi je obraz sv. Anny Metercie (tempera na dreve, rozmery 140 x 90 cm) obraz je bohato polychrómovaný. Po stranách sa nachádzajú dve bohato polychrómované plastiky anjelov vysoké 25 cm, ktoré boli pôvodne nad voľnou plastikou Madona na rolverkovej kartuši a držali nápisovú stužku z nápisom MARIA VIRGINÆ. Tieto plastiky boli umiestnené nad víťazným oblúkom. Plastika Madona na rolverkovej kartuši - sa v súčasnosti nachádza v lodi sv. Anny Metercie v Rímsko-katolíckom Farskom kostole Nanebovzatia panny Márie. Je to stredoveká drevorezba vysoká 120 cm, madona stojí na oblaku a pod jej nohami je mesiac . Nápisová stužka sa v súčasnosti nachádza v depozitári farského úradu. Nad obrazom je holubica (symbol Ducha Svätého). Na vrchole je reliéf Boha Otca s tiarov na hlave ( tiara - mimoliturgická pokrievka hlavy pápeža v súčasnosti sa nepoužíva), v kruhu, ktorý vytvárajú hlavičky anjelov serafínov. Po stranách sú plastiky sv. Alžbety sprava a sv. Simeona zľava v gloriole ktorú zdobia aj masky. Po stranách oltára sú dve krídla s ušnicovým ornamentom a hlavičkami anjelov. Na mense ( mensa - oltárny stôl) v oltárnom retabule je pôvodné Tabernákulum ( Tabernákulum - Bohostánok), po jeho stranách sú dve plastiky adorujúcich anjelov. V súčasnosti je pred pôvodným Tabernákulum umiestnené nové Tabernákulum z 20. storočia, lebo staršie kapacitne nepostačovalo. Nové Tabernákulum je jednoduché bez výzdoby vo farbe retabula. Na Tabernákulu je krížik z oltára sv. Mikuláša z Rímsko-katolíckeho Farského kostola Nanebovzatia panny Márie. Oltár je zdobený množstvom anjelských hlavičiek. Oltár bol reštaurovaný v roku 1951.

Bočný oltár sv. Jána Krstiteľa -je polychrómovaná drevorezba z druhej polovice 17. storočia. Oltár je umiestnený na ľavej strane lode blízko víťazného oblúka. V spodnej časti zovretej dvoma ušnicovými krídlami s obrazmi a nápismi, zľava Zacharias a sprava Elishabet je obraz „Krst Krista v Jordáne" (tempera na dreve, rozmery 95 x 70 cm), pod ním sa nachádza ďalší malý obraz, na ktorom sú pravdepodobne vyobrazení sv. Anna, sv. Joachim, sv. Jozef a Panna Mária a ďalšie postavy kňazov a kráľov. V nadstavci s rozoklaným štítom a dvoma pestro polychrómovanými stĺpmi je obraz sv. Anny s Pannou Máriou a s nápisom S. Anna.
Bočný oltár sv. Michala Archanjela - je baroková polychrómovaná drevorezba zo začiatku 17. storočia. Uprostred oltárnej architektúry je plastika sv. Michala Archanjela stojaca na diablovi. Po stranách sú plastiky sv. Petra zľava a Pavla sprava. Nad plastikov sv. Michaela Archanjela je prázdna kartuša. Na vrchole je sv. Trojica na gloriole . Oltár je zovretý vyrezávanými krídlami zdobenými akantovou ornamentikou.

Kazateľnica - je drevená na plátne maľovaná, renesančná z roku 1658. Na parapete schodišťa sú postavy Krista sv. Petra a Pavla, sv. Anny Metercie, rastlinná ornamentika a nápisy: Anno Dni 1658 S. PETR, (nečitateľný nápis pod nohami krista) S.PAVIV. Strieška je maľovaná, polygonálna, zvuková, s opornou doskou. Oporná doska je maľovaná ornamentami a doplnená datovaním 1657. Po obvode má renesančné štítky a dedikačný nápis v znení: K SANES CI AMA NE CESSES. EXALTA VOCEM TVAM QASI TVBA FT ANVANTIA POPVIO MFOFO SCLERA POR. Na spodnej strane striešky je holubica - symbol Ducha Svätého.

Epitaf - v minulosti sa tu nachádzal barokový epitaf z roku 1781, vsadený do mensi bočného oltára, s pamätným nápisom upomínajúcim na Viktóriu Ribovis. V súčasnosti je uložený v depozitári farského úradu.

Plastika „Kristus na kríži" - je baroková ľudová práca z 18. storočia. Korpus má rozmery 55 x 50 cm. Pod nohami Krista je lebka. Krížik bol používaný ako pohrebný kríž.

Skriňa na bohoslužobné predmety - je baroková, dvojdielna z konca 18. storočia. Na čelnej strane je členená tromi stĺpmi, vo vrchole ukončená štítom. Na vnútornej strane dverí sú nápisy v latinčine z roku 1781 Vitoria Ribovis mina hiu scepulta., 1847 Canita magnama fame multi homines periere,1845,1846,1847,1848,1849,1850,1851,1852,1853,1854,1855,1856 a ďaľšie výpočty ( pravdepodobne o tom koľko ľudí bolo pochovaných ).
Krstiteľnica - pôvodne z travertínu, nachádza sa pri víťaznom oblúku. Na polygonálnej nohe je okrúhla kupa s priemerom 60 cm pričom krstiteľnica je vysoká 85 cm.
Spevácka empora - jednoduchá, drevená lakovaná bez výzdoby. Nesená na dvoch stĺpoch. Nachádza sa na nej organ.
Organ - Jednomanuálový organ postavený firmou Ringer. Nástroj funguje na výpustkové vzdušnice, má 5 registrov a to: Principál 8´,Gedcket 8´,Octave 4´. Flöte 4´,Subbas 8´. Skriňa je jednoduchá, lakovaná drevorezba. Opus 244.
Kalich - postriebrený z 19. storočia, jednoduchý na nohe v tvare 6 lupeňového kvetu. Orech má 6 uholníkový tvar, pod ním je visiaci ornament. V súčasnosti sa nepoužíva a je umiestnený v depozitári.
Kadidelnica - jednoduchá mosadzná z 19. storočia. Vrchnák je bohato prerezávaný. S dvojkrížom na vrchole. V súčasnosti má nepôvodné retiazky a nepoužíva sa.

 

Spracoval - Lukáš Bernatek
Spolupracoval - Tomáš Čulák

 

 

Historické pamiatky - Podolínec MA_PlayVideo
Historické pamiatky - Podolínec

Legenda o vzniku kostola sv. Anny

      „Ku vzniku kostola sv. Anny sa viaže zamagurská legenda. V 11. storočí bolo Zamagurie medzi horným Dunajcom a Popradom vyhľadávaným miestom zbojníkov. Na mieste, kde teraz stojí kostolík sv. Anny, sídlil zbojník Krudynhop, ktorý nielenže predával a okrádal cestujúcich, ale ich aj zabíjal lipovým kyjakom. Na prosby prepadnutých odpovedal uštipačným smiechom. Jeho poslednou obeťou bol biedny pútnik, ktorý sa vracal z púte k hrobu Vojtecha od rieky Pregla. Bolo to asi v roku 997. Krudynhop na jeho prosby nedbal. Keď pútnik zomieral, vyriekol tieto slová: „Nemáš so mnou zľutovania, bodaj by si nezakúsil zľutovania pred Bohom!“ Krudynhop sa nad slovami bedára divoko rozosmial a keď ho ozbíjal, vrátil sa do svojho brloha. Potom si ľahol do tieňa obrovskej jedle a zaspal.
      Spánok nemal veľmi pokojný, slová zomierajúceho pútnika mu neustále zneli v ušiach. Vo sne videl, ako ho chytilo šesť strašných pekelných potvôr a vláčilo ho vo vzduchu. Po niekoľkých hodinách ho položili na štít jasnej hory, ktorá siahala až do neba. Tam na ligotavom tróne sedel Boh -spravodlivý sudca- a pri nohách nebeského stolca kľačali duše tých, ktorých pozabíjal. Všetci sa obrátili a rukami ukazovali na Krudynhopa a žiadali pre neho Božiu spravodlivosť. Dolu videl horúce peklo a pekelné potvory, ktoré rozdúchavali ešte strašnejší žiar. 
      Boh – sudca, ostro povedal: „Pre teba nie je milosrdenstvo!“ Po tomto výroku ho pekelné obludy chytili a niesli. Keď sa tak obzeral, či sa niektorá z obetí nezľutuje, uvidel mnícha s usmievavou tvárou. Mních naťahoval k nemu ruku tak, ako by mu ju chcel podať... ale bolo už neskoro. Obludy ho hodili do bezodného pekla. V tej chvíli sa Krudynhop prebudil.
      Uvidel, ako obrovská jedľa s veľkým rámusom padala na miesto, kde ležal. Prestrašený zbojník vyskočil a začal utekať. No hlasov duchov, ktorí za ním volali: „Súd pre neho, spravodlivosť!“, sa nemohol striasť. Všade, kde sa len pozrel, videl tie duše. Počul ako horou znela ozvena: „Už nie je zľutovanie, ani milosrdenstvo!“
      Ako tak bežal, všimol si blížiaceho sa cestujúceho. V zúrivosti, ktorú neovládal, chcel utopiť výčitky svedomia. Keď sa však starček na neho pozrel, Krudynhop v ňom spoznal usmievajúcu sa tvár mnícha, ktorého videl vo sne. Bleskurýchle mu padol k nohám a zvolal: „Otče, odpusť mi, daj mi rozhrešenie!“
      Udivený mních sa prestrašene spýtal: „Nie si ty náhodou Krudynhop, ten hrozný, neľútostný zbojník?“
      „Som Krudynhop, ale daj mi rozhrešenie, budem žiť cnostne a celý život sa budem kajať.“
      Potom mu rozpovedal celý svoj život, poslednú vraždu a svoje rozprávanie ukončil slovami: „Otče, iba vy ste mi podali ruku! Podajte mi ju aj teraz! Ako ranený jeleň hľadá prameň, tak aj ja s túžbou hľadám u vás útechu.“
      Mních zostal pri ňom nejaký čas a pri odchode kajúcnika požehnal. Po obrátení Krudynhop zavesil svoj kyj na strom. Pri pohľade naň mu stále zneli slová: „Nie je milosrdenstvo, ani zľutovanie!“ A keď sa jeho zúfalstvo zväčšovalo, všimol si , že kvapka krvi, ktorá striekla z kyja, šírila okolo seba nádhernú vôňu. Rozhodol sa preto, že na hrob, kde pochovával svoje obete, zasadí kyj. Povedal si: „Ako sa príjme a vyrastie z neho strom, tak Boh zhliadol moju ľútosť a pokánie!“ Kľakol si a svojimi slzami a vodou z rieky Poprad, ktorú prinášal kolenačky v konve, polieval kyjak.
      Kyjak sa potom zazelenal a bývalý zbojník spolu s robotníkmi vystavil pri hrobe a lipe kostolík. Robotníkom dával každý deň plnú konvu zlata. Býval vedľa kostolíka a každý deň sa v ňom modlil. O niekoľko rokov sa vyspovedal a prijal rozhrešenie od benediktína, ktorý tadiaľ prechádzal.
      Po rozhrešení sa Krudynhop priznal, ku všetkým zločinom a prijal za ne trest. Ten bol vykonaný pri lipe na hrobe zabitých obetí. Sťatá hlava sa z pahorku skotúľala, a keď sa zastavila, z očí začali tiecť slzy. Potom sa prepadla do zeme. Na tom mieste začal vyvierať čistý pramienok, ktorý vyviera dodnes. Ľud zblízka aj zďaleka prichádzal k tomuto prameňu, a to hlavne tí, ktorí trpeli očnými chorobami.
      Nad dverami sakristie je vyobrazený výjav, ako Krudynhop kľačiačky polieva lipu z kanvičky. Vedľa ležia tri hracie kocky a tri skrížené meče sú zapichnuté do zeme. Nad týmto výjavom je napísaný rok 1012. Možno bol Krudynhop vojakom, ktorý po spáchaní zločinu ušiel do lesa a dal sa na zboj.
      Táto legenda vyzerá až príliš rozprávkovo. Môže ju vysvetľovať fakt, že pohanskí kňazi, ktorí utiekli do neprebádaných lesov a hôr, sa mstili na kresťanoch. Prischnutá krv na kyjaku môže pochádzať z kresťanských obetí, ktorých pozabíjali.

 

 

Autor: Mgr. Radoslav Borovský - diplomová práca

Spracoval: Ing. Marián Beňo