Gyula Krúdy

Maďarský spisovateľ impresionistickej prózy, novinár a publicista, autor viac ako šesťdesiatich románov a viac než tritisíc noviel a poviedok, sa narodil 21. októbra 1878 v maďarskej Nyíregyháze. 

Už v roku 1893 publikuje prvú poviedku a od roku 1895 prispieva do novín v Debrecíne. Neskôr v Budapešti spolupracuje s viacerými novinami, literárnymi revue a časopismi. V novinách uverejňuje svoje príspevky nielen pod vlastným menom, ale aj pod množstvom pseudonymov, ako uvádza Viktor Egri. 

Bol členom „Petőfiho spoločnosti, literárno-kultúrnej organizácie založenej v Uhorsku na počesť Sándora Petőfiho. 

Medzi jeho najznámejšie diela patria príbehy o Szindbádovi – Szindbádova mladosť, Szindbádove cesty, Szindbád sa vracia domov, Červený dostavník, novela Mladosť, Podolínske strašidlo a iné.

Pre jeho štýl je charakteristické spájanie nostalgie, melanchólie, minulosti, prelínanie sna a reality a symbolika.

Podolínske strašidlo

Po základnej škole a nižšom gymnáziu v rodnej Nyíregyháze študoval Gyula Krúdy na gymnáziu v Podolínci(Kláštor piaristov) a práve s naším mestom sa spája literárne dielo „Podolínske strašidlo“, v origináli „ A podolini kísertét“.Ide o román z roku 1906, v ktorom sa hneď v úvode stretávame s bohatým opisom dobového Podolínca. 

Román sa nesie v melancholickom tóne a v tajomnej atmosfére. Je to príbeh o osamelosti, vine a túžbe po pochopení. Strašidlo je symbolická tajomná postava, prízrak alebo duch opustenej ženy v kontraste so síce živým, ale uzavretým mužom (Riminszky) prenasledovaným pocitom viny. 

Podolínske strašidlo je dôkazom toho, že prostredie malého mesta na Spiši sa stalo inšpiráciou a nielen kulisou symbolického príbehu, autor bohato zachytáva jeho atmosféru, prostredie, v ktorom sa minulosť mieša s prítomnosťou.