O Podolínci

Cechy a remeslá

Cechy a remeslá

Erb cechu krajčírov

Erb cechu krajčírov

Bohatstvo mesta a jeho obyvaťeľov záviselo od šikovnosti a zručnosti jeho obyvateľov ale i od panovníkov. Podolínec patril medzi veľmi bohaté mestá a to preto lebo v meste bolo veľa cechov, ktoré prekvitali, ale i kvôli ľuďom, ktorí boli zruční a ovládali remeslá... Povolenie na založenie cechu udeľoval panovník v Podolínci, napríklad Žigmund Augustus,Mária Terézia... V meste boli tieto cechy:
Cech ševcov - čiže cech obuvníkov, tento cech existoval v meste už v roku 1415 čo dokladuje jeden z najstarších cechových štatútov na uzemi dnešného Slovenska. Tento cech sa spomína spolu s dalšími cechmi v žiadosti Petra Kmithu adresovanej kráľovi Žigmundovi Augustovi a to v roku 1551. Ďalej sa spomína už len ako chech obuvníkov v roku 1636. A v roku 1777 mal 15 majstrov. Cechmajstrom bol Josephus Lur, prísediacim bol Christofus Klein. V roku 1846 tento cech stále existoval..

Cech klobučníkov a hrnčiarov - v roku 1785 vzniklol spoločný cech klobučníkov a hrnčiarov a to spojením dvoch už existujúcich cechov. To dokladuje zápisná kniha. Tento cech existoval ešte
v roku 1824. Znak tohoto cechu sa nachádza aj v Rímsko-katolíckom Farskom kostole Nanebovzatia panny Márie. Na antependiu bočného oltára Veraikon je polený znak klobučníckeho a hrnčiarskeho cechu (hrnčiarsky kruh a klobúk), po stranách sú dve postavy remeselníkov a datovaný rokom 1824.

Cech murárov a kamennárov - v roku 1780 bol založený spoločný cech murárov a kamennárov, čo dokumentuje pečať s textom v kruhopise: IN.SIG:DEN ERBAR: MAURER U STEINMETZ H W DER K K K U XVI ST: PODELINO, z tohto roku sa zachovala aj zvolávacia tabuľka murárskeho cechu s textom: IN DER ZEIT SECH MEISTER JOHA(N) S(Z) EWALF B.M.S. V roku 1809 pôsobilo v meste 12 murárov. Ďalej sa zachovala aj prijímová a výdavková kniha z roku 1830.

Cech garbiarov - vznik tohto cechu dokladuje cechová kniha z roku 1741. V roku 1793 garbiari požiadali o cechové privilégium. Tento cech ďalej dokladuje pečať z roku 1693 s vyobrazenim sv. Kunigundy a s textom v kruhopise: R: POLONE: ET: P: P: N: S: KUNE: GUNDA., napriek tomu nevedno či už mali vlastný cech. V roku 1809 tu pôsobil už iba jeden garbiar.

Cech kožušníkov - v roku 1777 v ňom pôsobilo 12 majstrov a cechmajstrom bol Joannes Glatz.
V roku 1846 tento cech stále existoval.

Cech zámočníkov - v roku 1816 žiadali zámočníci o cechové privilégium, neskôr v roku 1809 tu nebol žiaden zámočník, ale v roku 1828 tu už boli 2 zámočníci.

Cech krajčírov - vznikol v 17. storočí. V roku 1846 tento cech stále existoval. V roku 1809 tu bolo 15 krajčírov.

Cech mäsiarov - tento cech mal v roku 1777 4 majstrov.

Cech hrnčiarov - bol založený alebo obnovený v roku 1773, keďže z tohto roku sa zachovala truhlica onoho cechu. Táto truhlica bola renovovaná v roku 1838, z čoho možno predpokladať, že cech
v tomtor roku stále existoval. V roku 1773 pracovali v tomto cechu 4 majstri. Cechmajstrom bol Andreas Oleschák a prisediacim bol Andreas Robak.

 

Cech kováčov - vznikol pred rokom 1636. V roku 1777 v ňom pôsobilo 6 majstrov a cechmajstrom bol Josephus Felix. Znak tohto cechu sa nachádza aj v Rímsko-katolíckom Farskom kostole Nanebovzatia panny Márie, na antependiu Bočného oltára sv. Michala Archanjela je znak kováčskeho cechu (kovadlina nad ktorou je podkova na retazi), znak drža dvaja anjeli. Toto antependium bolo pôvodne súčasťou oltára Veraikon z prvej polovice 18. storočia. V roku 1846 tento cech stále existoval.

Cech kolárov - pravdepodobne koncom 18. storočia založili kolári cech. Z tohoto obdobia sa zachovalo pečatidlo s textom v kruhopise : SIGIL COLECTUS ROTARIOR PODOLIN. V roku 1809 tu pôsobil iba jeden kolár.

Cech stolárov - mestskí stolári si v roku 1793 založili vlastný cech. Z roku 1793 sa zachovali 2 pečatidlá, väčšie so znakom cechu a menšie so sv. Jozefom patrónom stolárov. Oba tieto pečatidlá majú text v kruhopise: SIGIL ARCULARIORUM MAGISTRORUM CIVITA PODOLI: 1793. Zachovala sa aj zvolávacia tabuľka s textom: 1798 IN DER ZEIT ZECH MEIHSTER JOANES PRZYBISZOFSKI BEYSIZER MICHAEL SMID MA WE JA S. Ďalej sa zachovala cechová truhlica z roku 1812 a protokolové knihy.

Cech krajčírov - v roku 1777 mal 9 členov. Cechmajstrom bol Balthasar Szimer a prisediaci Jacobus Faygisz. Znak tohoto cechu sa nachádza aj v Rímsko-katolíckom Farskom kostole Nanebovzatia panny Márie, na antependiu Bočného oltára sv. Mikuláša biskupa vyhotovená krátko pred rokom 1728. V prostriedku antependia je reliéf znaku krajčírskeho cechu (dve skrížené ratolesti
v prostriedku ktorých je žehlička, na ktorej sú roztvorené nožnice a v nich je ihla, na vrhole je koruna).. V roku 1846 tento cech stále existoval.

 

Cech súkeníkov - v roku 1816 sa výrobcovia jemného súkna usilovali o vytvorenie samostatného cechu. Či tento cech vznikol nevedno.

Cech tkáčov - v roku 1846 tu existoval cech tkáčov.

Cech umeleckých tkáčov - v roku 1847 sa podolínskí umeleckí tkáči usilovali o vytvorenie samostatného cechu. Či tento cech vznikol nevedno, ale podľa zachovaného liturgického oblečenia
z týchto čias možno predpokladať že naozaj vznikol.

 

V listine kráľa Žigmunda Augusta z roku 1551 sa spomínajú artikúly cechu tkáčov, kožušníkov hrnčiarov,nožiarov a mečiarov. Zakrátko výrobky podolínských mečiarov a nožiarov, ktorými boli meče a nože z drahocenými rukoveťami, preslávili Podolínec široko ďaleko.
V meste boli aj ďalší remeselníci, o ktorých nevedno či mali vlastný cech. V roku 1809 to boli títo remeselníci:
čižmári, debnári, pečienkári, puškári, sklenári, stolári, pekári, pivovarníci.
V roku 1825 to boli títo remeselníci:
čižmári, farbiari.
V roku 1873 - 1878 to boli títo remeselníci:
krčmári, lekárnici, penzéri, pekári, stavitelia.
Cechy boli v Uhorsku zrušené v roku 1872. Mnohí remeselníci však udržiavali túto tradíciu, o čom svedčí listina napísaná po nemecky a slovensky v znení:
Výzva! Vsetkých vážených členov úctivého stolárskeho cechu žiadame, aby sa zúčasnili procesie na sviatok Božieho Tela okolo námestia nášho mesta.
Podolínec V. 1938. Adalbert Krokusy predseda cechu.

Spracoval - Lukáš Bernatek
Spolupracoval - Tomáš Čulák