Kláštor piaristov s kostolom

klastor_piaristov_3D

      Objekt kláštora a kostola je jednou z významných dominánt Podolínca. Ranobaroková stavba bola postavená v severovýchodnej časti mesta za hradbami v rokoch 1642 – 1648 podľa plánov a za dozoru viedenského staviteľa Pochsbergera. 
       Budova kláštora so štyrmi vežami je poschodová a v jej strede je umiestnený dvojvežový kostol, ktorý delí vnútorný dvor na dve časti. Patrónom kostola je krakovský biskup, mučeník sv. Stanislav (+ 1079), ktorého obraz je nad vchodom do kostola. Kostol má nádherné, štíhle, 44 m vysoké veže. Fasáda kostola je neobyčajne krásna, pôsobí úchvatným dojmom. Esteticky prevyšuje košické a prešovské dvojvežové kostoly. Horizontálne delenie zvýrazňuje silná rímsa, nad ktorou je železná pavlač. Terajšie zakončenie veží má rokokovú príchuť. Vnútro kostola predstavuje krásny barokový priestor, kde členitá biela rímsa pôsobí ako závoj Baránkovej snúbenky.

 

Hlavný oltár sv. Stanislava - je barokový. Tvorí ho desať metrov vysoký obraz, ktorý znázorňuje udalosť, kde sv. Stanislav vyvolal z hrobu šľachtica Petra, aby dokázal kráľovi Boleslavovi II. Smelému, že šľachtic odkázal svoj majetok cirkvi. Obraz pochádza od neznámeho maliara z roku 1688. Rám obrazu je bohato zdobený dekorom ušnicového boltca, postavičkami a hlavičkami anjelikov. Polychrómia rámu je čiernozlatá.

Bočný oltár Panny Márie – barokový z druhej tretiny 18. storočia.  Oltár tvorí stĺpová a pilastrová architektúra so zbytkom  kladia, na ktorom je nový, neslohový nadstavec so svätožiarou, ako aj dve postavy anjelov. Na obraze je Panna Mária s Ježiškom, ktorú korunujú dvaja anjelici. V interkolumniu sú dve plastiky svätíc bez atribútov. Po stranách oltára sú dve vyrezávané krídla s kvetinovým a mušľovým dekorom.

Pravý bočný oltár sv. Kríža – barokový pendant ľavého bočného oltára. V inerkolumniu sú dve plastiky sv. Petra a Pavla. Uprostred je obraz sv. Kríža, ktorý je barokový z druhej tretiny 18. storočia. Olejomaľba na plátne je v neskorobarokovom ráme s dekorom rokaja  v rozmeroch 190 x 110 cm. Postava na kríži je osvetlená romantickým osvetlením. V spodnej časti pozadia sa nachádza mesto.

Bočný oltár sv. Filipa Neri – barokový z roku 1763. Oltár tvorí stĺpová architektúra s dvoma stĺpami. Na vrchu je volútový nadstavec, v kartuši s monogramom „MM“ a dvaja anjeli. Uprostred oltára je obraz titulárneho svätca adorujúceho Pannu Máriu s Ježiškom. Architektúra oltára je mramorovaná, zdobená dekorom rokaja a kvetov.

Bočný oltár sv. Kataríny – barokový zo 60-tych rokov 18. storočia. Oltár tvorí drevená stĺpová architektúra s dvoma kanelovanými stĺpami naspodku. Na konzolách sú postavy kľačiacich anjelov. V prostriedku je obraz svätice v pôvodnom drevenom ráme. Na prehýbanej oltárnej  stolovej časti je rokajová kartuša a náročný okrajový ornament.

Kazateľnica – neskorobaroková, pozostávajúca už len z dvoch častí – z rečnišťa a zo zvukovej striešky, ktoré sú zdobené dekorom kartuší, rokajov a pod. Na strieške je plastika „Zmŕtvychvstalý Kristus“.

Závesný obraz sv. Juraja – barokový z roku 1688. Je v osemhrannom ráme, zdobenom ušnicovým dekorom. Kompozíciu tvorí postava svätca na koni v súboji s drakom. Rozmery sú 225 x 225 cm.

Závesný obraz sv. Jána Nepomuckého – neskorobaroková olejomaľba na plátne z druhej tretiny 18. storočia v rozmeroch 220 x 145 cm. V hornej časti je bohato vyrezávaný nadstavec.       

Závesný obraz sv. Ignáca – neskorobaroková olejomaľba z druhej tretiny 18. storočia v rozmeroch 220 x 145 cm.

Plastika „Kristus na kríži“ – baroková polychrómovaná drevorezba z 18. Storočia. Postava na kríži je dramatický prehnutá. Rozmery plastiky sú 130 x 90 cm.

Zariadenie sakristie – je barokové z 18. storočia. Pozostáva zo skrine na paranentá s dvoma dverami a z paranentára na celú stenu s dvoma skriňami a spovedelnicou.  

 

Historické pamiatky - Podolínec
Historické pamiatky - Podolínec