Židovské pamiatky

Bývala židovská synagóga

    Židia mali v meste vlastnú synagógu, ktorá stála za mestskými hradbami pri bývalej dolnej bráne blízko kláštora piaristov. Možno predpokladať, že synagóga bola postavená najneskôr koncom 18. storočia. Schátrané pozostatky židovskej synagógy boli na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia zbúrané.

 
Náhrobné kamene na židovskom cintoríne

     Na južnej strane mesta za hradbami a približne 150 metrov od rieky Poprad za mostom v smere na Lomničku nájdeme schátraný, krovinami a stromami zarastený židovský cintorín. Areál cintorína má rozmery približne 70 metrov dĺžky a 50 metrov šírky. Pozostatky hrobov a náhrobné kamene, či už vyvrátené alebo stojace, zaberajú plochu približne 50 metrov dlhú a 30 metrov širokú. Nachádza sa tu okolo 100 hrobov v 9 až 10 radoch. Pochovávať sa začalo zo severozápadného cípu cintorína v smere na juh a následne zrejme pribudol ďalší rad hrobov v smere na východ, atď. Nápisy na prvých hroboch sú iba v hebrejčine, neskôr sa na tabuliach objavuje aj krátky nápis v nemčine. Jeden z prvých čitateľných nápisov v nemčine je zo začiatku 19. storočia: Hermin Graszwirth gest. am Aprill 1805. Keďže nápisy v prvých radoch sú iba v hebrejčine, najneskôr v druhej polovici 18. storočia musel židovský cintorín existovať. V danom období žilo v Podolínci niekoľko židovských rodín.

     Náhrobné kamene na židovskom cintoríne sú najmä travertínové. Častý je aj mramor (čierny a biely), nájdeme tu aj pieskovec a pri najmladších hroboch aj betónové tabule a krypty. Pochovaní sú tu napríklad Adolf Morgenbess geb. 1833 gest. 1921, Eduard Schnittlinger 1863–1931, Blanka Tandlich gest. in 14. Lebensjahre, či Jozef Aschhein 1858–1930. Z vojnových a povojnových rokov už náhrobné kamene nie sú.

 

 

  • Bývala židovská synagóga
  • Bývala židovská synagóga