Geografia

Podolínec

       Podtatranské mesto Podolínec (lat. Podolinum, nem. Pudlein, maď. Podolin, poľ. Podolincz) sa rozprestiera na styku Spiškej Magury, Podtatranskej kotliny a Levočských vrchov. Podľa počtu obyvateľov sa radí medzi najmenšie slovenské mestá. Leží v údolí na ľavom brehu rieky Poprad na 49°01' severnej zemepisnej šírky a na 20°33' východnej zemepisnej dĺžky v nadmorskej výške 572 m.n.m. Katastrálna výmera mesta je 33,18 km². Povrch chotára je v kotline mierne až stredne zvlnený v pohoriach stredne až hlboko rezaný. Chotárny povrch tvoria prevažne centrálnokarpatské flyšové horniny a druhohorné vápence, dolomity, bridlice a kremence. Podnebie mesta určujú okolité lesy a je charakterizované prechodom medzi chladnou kotlinovou klímou a chladnou horskou klímou s priemernými ročnými teplotami v januári -4,5 až -6,5°C a v júli 13,5 až 16°C a ročným úhrnom zrážok 700 až  1000 milimetrov. 

GPS:  49°15´27.80”N 20°32´5.35”E

Podolínec a okolie

        Flyšové a flyšoidné súvrstvia, ktorých hĺbka sa odhaduje až na 100 metrov, môžeme dobre pozorovať na celom katastrálnom území Podolínca. Väčšinu flyšového územia zaberajú hnedé lesné pôdy, ktoré sú náchylné na väčšie splavenie pôdneho ílu a majú výrazne kyslú reakciu. Pôdy patria z hľadiska lesných drevín medzi najúrodnejšie najmä pre svoj priaznivý fyzikálny stav. Okolitý les patrí do 5. a 6. vegetačného stupňa ihličnatých lesov. Chotár Podolínca je zalesnený len v severnej časti. Lesný porast je tu chudobný a tvorí ho čučoriedka, čermeľ lesný, kyslička, plavúň, papraďorasty, machy a mnoho iných druhov, ktoré sú charakteristické pre smrekové lesy. Z kvetov môžeme spomenúť aspoň horec jarný, šafran Heufellov, soldanelku horskú, poniklec biely a jasienku. V lesoch žije bežná karpatská zver. Z poľovnej je to jeleň, srnec, diviak. Z dravcov sa tu najmä v zime potulujú vlky, v ihličnatých lesoch zriedkavo rys ostrovid, v listnatých a zmiešaných lesoch žije divá mačka, z malých dravcov žije v tejto oblasti kuna lesná i kuna skalná. Pri rieke Poprade môžeme nájsť čajky, na jeseň aj kačice divé. Vzácne , ale v oblastiach sú aj bocian čierny a volavka popolavá. Bocian biely u nás sídli na vyvýšených miestach a komínoch. Zalietávajú sem aj dravé vtáky (sokoly, myšiak hôrny, jastrab krahulec), žijú tu aj mnohé sovy. Poprad je v týchto miestach vhodný na rybolov lipňa, hlavátky i pstruhov, avšak tieto stále viac ustupujú plevelným rybám.

Podolínec a okolie

      Hospodárskemu rozvoju Podolínca určite napomáhali aj dôležité obchodné cesty. Prvá, ktorá spájala oblasť severného Spiša s južnými krajinami a siahala až na Balkánsky polostrov, viedla z východu poriečím Popradu a južne od Vysokých Tatier cez Považie, potom ďalej na Moravu a do Čiech, a tiež na juhozápad do Rakúska i Talianska, alebo z druhej strany po trase Poprad-Podolínec-Bardejov. Druhou odbočkou vedúcou zo Slovenska do Poľska (dôležitá cesta z juhu na sever) sa okrem iných vozila medená i strieborná ruda do Poľska i pobaltských prístavov. Opačným smerom sa k nám vozila najmä soľ z Bochnie a Vieličky. Samozrejme, že pri výpočte týchto ciest nemôžeme zabudnúť na tu naozajstnú cestu Popradom, cestu priamo po vode, po ktorej sa nám do dnešných čias zachovalo, aj keď už iba ako atrakcia pltníctvo na Dunajci. Po Dunajci a Poprade sa splavovalo hlavne drevo, železo, antimón, poľnohospodárske plodiny a rozličný iný tovar.

Výmera plôch - k.ú. mesto Podolínec

Orná pôda399,3683 ha
Záhrady13,5072 ha
Trvalé trávne pozemky1278,6569 ha
Lesné pozemky1379,9910 ha
Vodné plochy50,5305 ha
Zastavané plochy120,7122 ha
Ostatné plochy75,5400 ha
Spolu:3318,3061 ha

Panorámy mesta

Podolínec
Podolínec
Podolínec
Podolínec
Podolínec

Autor fotografií: Akuratný Ľubomír