Dobrovoľný hasičský zbor

DHZ Podolínec_logo

Ochrana životov a zdravia občanov a ich majetku pred požiarmi a inými živelnými pohromami je najdôležitejšou úlohou spoločnosti a štátu. Popri štátnych orgánoch v oblasti požiarnej ochrany má významné miesto aj Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky.

História organizácie sa začala písať v roku 1922, kedy bola v Trenčíne dňa 6. augusta založená Zemská hasičská jednota. Poslanie organizácie bolo vyjadrené heslom „Bohu na slávu, blížnemu na pomoc“. Toto krédo sa dodnes vyníma na každej vlajke hasičského zboru.

Prvým veliteľom novej humánnej organizácie sa stal Vojtech Nemák, druhým bol slávny Miloslav Schmidt.

Hlavným cieľom Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky je budovať, organizovať a zdokonaľovať dobrovoľné hasičstvo na území Slovenskej republiky v duchu stanov a právnych noriem z oblasti požiarnej ochrany, a to najmä:

1. zásahovej činnosti a technickej pomoci,

2. protipožiarnej prevencie a výchovy pri predchádzaní požiarom,

3. odbornej prípravy, školenia, výcviku a previerok pripravenosti dobrovoľných hasičských zborov,

4. výchovy detí a mládeže,

5. spolupráce so samosprávou a právnickými osobami,

6. civilnej ochrany obyvateľstva,

7. verejno-prospešnej a kultúrnej činnosti,

8. zveľaďovania dedičstva a histórie požiarnej ochrany.


Tiesňové čísla - hasiči Podolínec: 0940 600 112, 0918 863 025

Na tieto čísla môžu občania volať 24 hodín denne a ohlasovať požiare, alebo iné udalosti. Číslo je súčasťou systému včasného varovania, cez neho budú upozornení všetci hasiči. Podrobnosti o systéme včasného varovania sú tu: http://www.systemhasici.sk/

Taktické cvičenie DHZ Podolínec - stavba protipovodňových bariér v Podolínci - máj 2016
Taktické cvičenie DHZ Podolínec - stavba protipovodňových bariér v Podolínci - máj 2016

 Zásahy DHZ Podolínec v roku 2015



 Hasičské desatoro

1. Nehľadaj v dobrovoľnom požiarnom zbore ani zisk, ani slávu, ale len bratskú povinnosť pomôcť v nešťastí

2. Ak si hasičským dobrovoľníkom, buď ním celou dušou a celým telom. Ak nemáš dobrú vôľu, nie si dobrovoľníkom a si dobrej veci na obtiaž.

3. Buď obetavý a statočný, ale konaj vždy s rozvahou, zbytočne neriskuj a dbaj na svoje zdravie.

4. Ak si funkcionárom, nevypínaj sa nad ostatných, ale pamätaj, že tí, ktorí ťa zvolili, očakávajú od teba činnosť zvýšenú a všetky prednosti tela a duše.

5. Považuj svojich bratov za rodných, ak si vzdelanejší, nepohŕdaj nimi, ale snaž sa ich povzniesť.

6. Pamätaj, že od hasičského dobrovoľníka sa vyžaduje povaha priama, šľachetná a vlastenecká, v spoločenskom konaní počestná a vľúdna.

7. Užitočnosť v hasičskej organizácii sa dokazuje lepšie skutkami než slovami, ale záujmy hasičské je nutné vždy a všade slušným spôsobom hájiť.

8. Nevyvolávaj v zbore spory a pohoršenie, ale pričiň sa v záujme dobrej veci, aby si všetky nezhody priateľským spôsobom zmenil alebo uzmieril.

9. Ak máš na sebe čestnú rovnošatu hasičského dobrovoľníka pamätaj, že nevhodnými spôsobmi a správaním nespôsobíš hanbu len sebe, ale celej organizácii, ktorej odznak nosíš.

10. Ak si členom dobrovoľnej hasičskej organizácie, tak sa týmto desatorom riaď a potom budeš dobrým hasičským dobrovoľníkom.


Dobrovoľný hasičský zbor Podolínec

Zloženie výboru DHZ

Funkcia Meno a Priezvisko
 Predseda      Peter Szentivanyi
 Podpredseda -  Veliteľ      Jozef Osvald
 Referent prevencie
     Juraj Šugerek
 Tajomník      Dominika Osvaldová
 Pokladník      Pavol Grunarmel
 Strojník      Jozef Hotary
 Referent mládeže      Yveta Stehlíková
 Hosp.-techn. pracovník
     Pavol Šugerek
 člen výboru       Božena Pavlíková
 člen výboru      Barbora Kovaľová
 člen výboru      Maria Šugereková
 člen výboru      Vladimír Barna
 člen výboru      Marian Baltazarovič

História dobrovoľného hasičského zboru v Podolínci

         Mesto Podolínec bolo od svojho vzniku cez stáročia súčasťou Spišských miest, slobodných miest. Cez stáročia ho pustošili požiare, v roku 1871 a 1872 vyhorelo mesto takmer úplne a v roku 1885 a 1887 opäť.

V roku 1871 bolo mesto zapálene starým mládencom, ktorý bol nenormálny, oheň sa šíril veľkou rýchlosťou, požiare vznikali na rôznych miestach od poletujúcich iskier a ľud bol pri hasení požiarov bezmocný.

V roku 1872 vznikol požiar od pece na pečenie chleba, kde sušili po pečení chleba ľan. Bolo to v neskorej jeseni a oheň zničil celú severnú časť mesta.

Karol Morgenbeser chtiac predísť týmto nešťastiam od požiarov, snažil sa presadiť myšlienku, aby sa v meste založil hasičský spolok.

Dňa 16. januára 1876 boli už vypracované stanovy a bolo zvolané ustanovujúce zhromaždenie. Stanovy boli prijaté a za členov sa prihlásilo 90 činných a 22 podporujúcich občanov.

Konrád Morgenbeser bol na tomto zhromaždení zvolený za veliteľa jeho zástupcom bol Emil Fayks, tajomníkom Michal Chlebák, vtedajší mestský notár.

Zastupiteľstvo mesta už 22. januára 1876 svojím uznesením vložilo do vena spolku 2.000 zlatých na zakúpenie potrebného vyzbroja a do budúcnosti bolo rozhodnuté, že že prijmi z komunálneho syra v polovičnej sume museli byť odvádzané spolku.

Ešte v mesiaci januári bol poverený veliteľ hasičského spolku zakúpením hasičskej striekačky značky Fridrich Selkuhofer, aku malo už dva roky mesto Kežmarok.

Dobrá a rozsiahla činnosť hasičského spolku v Podolínci neušla pozornosti ani vyšším úradom. Už dňa 11. júna 1877 kladie Hlavnoslužnovský úrad pre popradskú dolinu svojím obežníkom číslo 828 hasičský spolok v Podolínci za vzor a poveruje tento, aby organizoval po susedných obciach a mestách hasičské spolky.

V roku 1878 bol zakúpený plný počet prílb pre zbor a bolo rozhodnuté, že každý člen si ma zakúpiť uniformu, ktorý boli chudobnejší, polovicu hradil zbor z pokladnice. Už vtedajší zbor sa zúčastňoval ukážkových cvičení v susedných obciach o čom je aj správa, že v roku 1880 zasiela hasičský zbor mestu Gňazda poďakovanie, že z príležitosti cvičenia v tamojšom meste dobre pohostil 46 členov hasičského spolku.

V tom istom roku sú vyslaný 3 členovia zboru na krajinský kongres do Bratislavy. V roku 1881 bola prispôsobená striekačka na použite z hadicami a zakúpene boli gumové hadice v dĺžke 15 m. Taktiež sa doplňuje hudba, za 200 zlatých boli zakúpene nástroje, hasičskú hudbu úspešne viedol Andrej Čuhran, miestny učiteľ.

Dňa 26. augusta 1882 vypukol požiar na terajšom Hliníku a tento bol úspešne lokalizovaný hasičským spolkom. Nadobudnuté skúsenosti pri požiaroch spolok účelnejšie uplatňoval pri obrane proti škodám a zriaďuje sa samaritánsky oddiel a požiarna polícia, ktorá mala za účel strážiť zachránené veci pri požiari. Pri lokalizácii tohto požiaru zvlášť vynikol hlavný slúžny popradskej doliny Aladar von Reis. V tomto roku odchádza z mesta zakladateľ hasičského spolku Morgenbeser a na jeho miesto bol zvolený 4. marca 1883 Emil Fayks za veliteľa zboru.

V roku 1887 vypukol znovu požiar, ktorému ľahlo popolom celé námestie až na 3 domy. Tu sa na hasení nezúčastňovali mnohý hasiči, hoci boli aj doma. Mnohý zo škodoradosti, keď si povedali, že keď som zhorel pred dvoma rokmi ja , páľ a znič sa aj ty.

Život v ďalších rokoch plynul, v dobrovoľnom hasičskom zbore sa striedali velitelia, tajomníci, tak v roku 1894 bol za veliteľa zvolený Vilhelm Lipoczy, v roku 1907 tento veliteľ dáva návrh, aby v hasičskom spolku bola veliaca reč maďarská. Maďarčinou sa hovorilo až do roku 1934.

Až do prvej svetovej vojny hasičský zbor pracoval úspešne aj menej úspešne. Dva krát bol daný návrh, aby sa dobrovoľný hasičský zbor zrušil a zriadil sa nútený hasičský zbor. No toto neprešlo a vždy bol znovu obnovený dobrovoľný hasičský zbor. Ďalšími veliteľmi boli Anton Witko, František Fabián, Karol Mordavský, Franz Schmidt, Eduard Zastko.

Existenciu zboru vážne ohrozili viaceré spory. Posledný spor Eduarda Zastku z členmi hasičského zboru a predstavenstva mesta, nakoľko Eduard Zastko spreneveril spolkové peniaze. V roku 19340bol za veliteľa zvolený Jozef Jendruščík. Po ňom prevzal funkciu veliteľa Ladislav Borodáč, tajomníkom sa stal Jozef Smrek, ktorý od roku 1936 viedol kroniku až do roku 1942. V tomto roku, v roku 60 výročia vzniku dobrovoľného hasičského zboru bolo urobené aj tablo, v ktorom sú umiestnene fotografie všetkých veliteľov hasičského zboru. Osláv, v tomto jubilejnom 60 roku založenia hasičského zboru sa zúčastnilo 17 hasičských zborov z počtom hasičov 275 ku ktorým predniesol slávnostný príhovor za Zemskú hasičskú jednotu Imrich Bolčík.

V dobrovoľnom hasičskom zbore sa vychovávali odborníci, ktorý potom cvičili z obyvateľmi mesta v krúžkoch vtedajšej organizácie CPO. Tu sa pripravovala mládež od 14 rokov a aj starší ako 60 ročný so zachádzaním z hasičským náradím, aby v čase potreby a v čase neprítomnosti aktívnych hasičov vedeli z touto technikou zaobchádzať.

V roku 1937 pri veľkom požiari v Toporci, kde zhorela celá dedina vďaka hasičom z Podolínca ktorí sa umiestnili zo svojou motorovou striekačkou na strategickom mieste, nezhorel kostol a škola. V zime v roku 1940 vznikol požiar na Hliniku, kde tiež úspešne zasiahol hasičský zbor. V lete vznikol veľký požiar v Nižných Ružbachoch, kde popolom ľahlo 31 domov, tu ako prvý k požiaru prišli hasiči z Podolínca. Aj pri ďalších ďalších požiaroch v roku 1942 v obci Majerka a v meste Spišská Belá brali účasť hasiči z Podolínca.

Po druhej svetovej vojne sa stáva veliteľom hasičského zboru Michal Zamieška V roku 1954 sa stáva veliteľom hasičského zboru Anton Tvrdý. Hasičský zbor mnohokrát zasahoval nielen pri požiaroch, zúčastňoval sa aj záchranných akcii pri povodniach, pri požiaroch v Novej Ľubovni, Kamienke, Forbasoch, Vyšných Ružbách, mnohí členovia obdržali za svoju obetavú prácu najvyššie vyznamenania, uznania, máme členov ktorý majú absolvované kurzy v odbornej škole v Martine.

Poznatky z týchto škôl a kurzov úspešne uplatňujú v každodennom živote.